08.08.2012 (Zápisok druhý)

8. august 2012 at 19:57 | Joss |  Diary

Noc zo včerajška na dnešok bola bláznivá. Na počítači som skončila o desiatej. Počúvala som pesničky od Linkinov z albumu A thousand suns. Mala som, napriek tomu, že bolo po desiatej v noci, príliš dobrú náladu a myslela som, že vyskočím z postele. Mlátila som do jednej hry v mobile s tým, že si aspoň na niečom vybijem energiu, ale akosi som postupne prišla na to, že mi to nebude stačiť. Vypla som teda hru a začala sa venovať len počúvaniu pesničiek. Niečo po jedenástej na mňa prišla trocha únava, ale stále som si prehrávala slová pesničiek a snažila sa prekladať si ich a nájsť ich pravý zmysel. Potom som uvažovala nad tým, ako asi vznikol text jednotlivých pesničiek a tak.

Zaspať sa mi podarilo až keď som sa donútila vypnúť pesničky a po dlhej dobe moja hlava vypla tiež a dovolila mi zobudiť sa tesne pred piatou (skutočne to bola len minúta pred piatou hodinou ráno). Vypla som budík, ktorý som mala nastavený na pol šiestu, pretože som si chcela dať rozcvičku. V hlave som si hovorila, že by som sa konečne mohla zobudiť a zacvičiť si trocha, aby som mala tréning pred školou, ale akosi som zostala len pri tých mojich fantastických predstavách o tom, ako vstávam z postele a začínam cvičiť. :D Bolo to tak živé, že som si miestami skutočne začínala myslieť, že som si zacvičila a znova si ľahla do postele. :D

Neviem síce ako, ale po tých predstavách sa mi podarilo zaspať a horko-ťažko som sa zobudila o ôsmej na to, ako rodičia lašujú po byte a rozprávajú sa. A predstavte si, že takto to máte každé ráno. Fuh, nie je to príjemné, ale niekedy sa človek zobudiť skrátka musí. :D Takéto premáhanie sa o piatej ráno nad rozcvičkou mám už asi tretí deň (teda prakticky odkedy som si povedala, že začnem cvičiť). Lenže to by ste ma museli poznať, aby ste vedeli, že ja sa na takéto niečo nepremôžem nikdy. :D To už radšej zaleziem do postele a znova spím, než by som si šla sama zabehať alebo len tak z ničoho nič sa pustila do cvičenia. Ak by som mala parťáka na takéto aktivity, tak mi to nerobí až taký problém, ale to viete, že som ho zatiaľ nenašla a samej mi je to trápne začať s behaním. Netuším, prečo som taká. :D

Neraňajkovala som, povedala som, že nie som hladná. Miesto toho som šla pomôcť otcovi s nakladaním spílených vetvičiek zo stromu do nejakého veľkého saťora. :D Potom sme to spoločne nakladali do auta, pričom ja som si upravovala gumičkou rozcuchané vlasy, čo som nestihla spraviť hneď ráno... teda iba som sa prečesala, zopnúť som si ich nezopla, pretože som to nepovažovala za nutné. :D Potom som to robila tak na rýchlo. :D Nuž a k tým ihličnatým drievkam sme priložili aj pokosenú trávu zo včera, ktorá bola nachystaná v škatuliach. :D

Nakoniec sme zašli na nejaký zberný dvor, kde sme to všetko vyložili a ja som mala ohľadom toho dvora toľko otázok. Napríklad: "Je to legálne?" alebo "Čo všetko sa sem môže voziť?" Ešte šťastie, že otec mal so mnou takú veľkú trpezlivosť, inak neviem, čo by bolo s mojimi hlúpymi otázkami. :D Ale v podstate boli oprávnené, pretože som na tom dvore bola prvýkrát a takéto veci ma celkom zaujímajú. Síce neviem prečo, ale skrátka to tak je. Ja sa zaujímam o všetko, čo sa mi zdá zaujímavé. A ak je niečo nové, tak ma to zaujíma. :D Napríklad aj učenie sa na gitare. :D

Vyháňanie múch z auta bolo to najhoršie, čo mohlo byť. :D Tak toto si zapamätajte.... Mucha, ktorá je tak živá, ako boli tie naše, ti nikdy nevyletí von, keď jej to povieš a ani keď ju priamo k tomu oknu podsunieš. Vždy si spraví to, čo ona uzná za vhodné... a vhodné pre tieto muchy bolo asi zostať vo vnútry auta alebo sedieť na jeho kapote počas jazdy (pretože aj tam jedna sedela). :D A mne to prišlo strašne vtipné. :D

Keď sme sa vrátili domov bolo potrebné ísť do obchodu, pretože včera sa nám s otcom nepodarilo kúpiť mlieko a mama vysmážala. :D Najprv mal ísť len brat. Zavolal ma so sebou.. tak som teda šla. No ešte prv, než sme odišli otec povedal, že sa ide do Lehníc autom, že sa zbehne aj do obchodu, že sa mu nechce čakať, kým sa ja vrátim z obchodu s bratom.

Tak sme šli do Lehníc. Otcovo víno sa nám kúpiť nepodarilo, čo bola dosť smola, ale podarilo sa nám nakúpiť úsmešne v obchode. :D

Hodiny po tom, ako sme sa vrátili s otcom z Lehníc mi plynuli strašne pomaly, to nebudem klamať. Začínala som mať kŕče v žalúdku a na obed som toho zjedla skutočne málo. Strašne som sa obávala toho, že by sa niečo mohlo pokaziť.. strašne som stresovala.

Moje obavy sa nakoniec ukázali ako celkom zbytočné, pretože nakoniec dorazil aj priateľ......aj kamarátka! Oni mi celý čas klamali, že nepríde. Sakra, sakra. Bola som oklamaná, ale inak.. okrajovo mi skutočne zišlo na um, že by to mohlo byť prekvapenie. Bola som si takmer istá, že kamarátka by si nenechala újsť takúto príležitosť. Ale stále.. boli tam pochybnosti. Tie však zmyzli, keď som ju uvidela vystupvať z toho vlaku. :)

Prežili sme spolu nádherné hodiny plné smiechu a bláznivých nápadov. :D Pozerali sme nejaké LP videá a smiali sa na nich. Plus sme si pozreli Dana Dreva (paródia na HP). Bože, rodičia si o nás mohli myslieť, že sme sa kompletne zbláznili. :D Taký smiech sme na tom dávali. :D A potom s ma priateľ snažil naučiť trocha hrať na gitare. Skončilo to tak, že som sa naučila Nothing else matter, čo je vraj najjednoduchšie. No predstavte si, pre mňa bolo aj to veda :D :D :D

Po ich odchode som sa vrátila domov trocha bez nálady. Ach, sakra, kedy sa s nimi zase takto spoločne uvidím?

No teraz, keď sa na to dívam tak s odstupom. Je mi celkom veselo a teším sa na to, čo prinesie budúcnosť. Možno aj pôjdem do Senca na prespanie. Ale to sa ešte uvidí... uvidím, čo čas dopraje. ;)

 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement