14.08.2012 (Zápisok ôsmy)

14. august 2012 at 18:05 | Joss |  Diary

Zmätok, ktorý mám v hlave po včerajšku je nepopísateľný. Teda, dosť ťažko sa mi popisuje to, čo mám v hlave, keď som si v tom ešte poriadne nespravila poriadok. Skrátka a dobre, je to chaos, pretože neviem, čo si mám o tom všetko, čo sa včera stalo myslieť. Som zmätená a potrebujem čas. No, bro si nevybral príliš dobrý čas na svoje podpichovanie. Zobrala som to možno príliš vážne. Možno som dosť naivná, keď si myslím, že som v takom trojuholníku lásky. Možno znova len zveličujem. Želám si, aby to tak nakoniec bolo, pretože netúžim byť stredom tohoto divného trojuholníka. Chcem mať konečne pokojný život a nechcem riešiť žiadne zmätky vo svojej hlave. Normálne závidim svojej spolužiačke, ktorá takéto veci nechce a vlastne ešte ani nemusí riešiť. Ale podstatné je, že má potom viac času na školu keďže sa nemusí zaoberať kadejakými hlúposťami, ako to robím niekedy aj ja. Každopádne viem, že nie som sama, čo riešim tieto veci. Ale, sakra, dajte mi pokoj. Nie som ešte príliš mladá na to, aby som zrazu musela začať riešiť tieto veci? Ja mám ešte čas! Sakra, a ja neviem, čo ku komu v skutočnosti cítim. Potom stále len váham a hľadám svoje skutočné pocity, pretože ma všetci mília. Čo na to ešte nikto neprišiel, že mňa aj ten najmenší podnet môže vytrhnúť z rovnováhy?

Mám pocit, že sa okolo mňa takýto život začal točiť príliš rýchlo a všetko sa to mení z minúty na minútu. Nemám chuť niekoho namotávať, lenže skutočnosť je taká, že moja povaha v týchto veciach nepustí. Netuším, prečo som taká a mám pocit, že takýto život sa mi raz vypomstí. Nakoniec sa to skončí asi tak, že zostanem doživotne sama.. možno by to tak bolo lepšie. Pre dobro všetkých nevynných ľudí. Ja už neverím, že si nájdem nejaký trvalý vzťah. Nerozišla som s nikým, ale občas mám strašne divné myšlienky na to, aké by to asi bolo.Ja na to nechcem myslieť, ale keď niekedy sa naštvem a nemám dobrú náladu a potom robím hlúpostí a skoro to už píšem a potom si to rozmyslím a zmažem to, pretože mi je to blbé. Čo by si o mne niektorí ľudia pomysleli? Ja chcem dokázať, že viem mať aj dlhší vzťah s niekým normálnym a snažím sa v tom nájsť záľubu, ale občas mám pocit, že to nie je nič pre mňa. A zase keď som sama sťažujem sa, že ma nikto nemá rád. Som ja teda ale fenka! :D

Ono je to tak, že ešte pred tým, než som sa dala dohromady so svojim terajším priateľom, bola som s jedným, ktorý býva v Londýne. On je zo Slovenska, ale jeho otec pracuje ako akýsi obchodný partner, či čo to je za prácu a preto sa dosť často sťahovali. Keď sme sa dali dohromadi, dosť často som si robila výčitky z toho, že býva tak ďaleko, ale zvykla som si na to, preože raz za mesiac sme sa výdavali, keď som šla ku starým rodičom na návštevu. Vždy som mu hlásila, kedy pôjdeme. On býval neďaleko tej dediny, kde moji starí rodičia bývajú a tak to preňho nebol veľký problém, aby sa dostavil skôr, ako tam dôjdem ja. Jeho stará mama tam bývala tiež, takže nocovanie nebol problém. Väčšinou som sa len tak vyparila z domu von, keď som s ním chcela byť... vždy som mu posielala sms-ky o tom, kde som a preňho nebol problém dostať sa ku mne.

Spomínam si, ako som raz upratovala u starkej z maminej strany a pospevovala som si nejakú pesničku, ktorú som počúvala z mobilu. Nejako som nevnímala, čo sa deje vonku, pretože som to nepokladala za nutné. Keď tu som začula akési pískanie. Neprikladala som tomu nejakú dôležitosť, pretože som bola zažratá do utierania prachu na nábytku v spálni starých rodičov. :D No to pískanie neustávalo a ja som sa otočila za tým zvukom. Brada mi klesla dolu.. "Pane bože, čo tu robíš?" "Netušil som, že som pre teba Boh." doteraz si pamätám úsmev, ktorý sa zjavil na jeho peknej tvári. Teraz, keď tam nad tým uvažujem, vždy mi záležalo na tom, aby bol šťastný.. a práve ja som mu spôsobila toľko bolesti. Keď na to tak teraz hľadím s odstupom času, bola som v niektorých situáciach dosť hnusná a neúprimná. Práve toto asi spôsobilo rozpad nášho vzťahu.

Ale na druhú stranu, mám hromadu príjemných zážitkov s ním. Ešte vo februáry sme boli spolu a potom sa to rozpadlo. Nuž a tuším niekedy na začiatku mája som sa dala dohromady so svojim terajším priateľom. Je to vlastne môj bývalý spolužiak, no ja som sa s ním stretávala aj po tom, ako sme opustili brány základnej školy. Prišlo mi to fajn, no tom som ešt netušila, koľko problémov mi časom prinesie. Dnes by som tu možno takto nemôžne nesedela a nepísala deprimujúce správy o tom, že sa trápim kvôli svojim vzťahom k druhým a že už pomaly popritom všetkom neviem, čo ku komu skutočne cítim.

Nuž, ale dosť deprimujúcich rečí. Ja sa z toho nejako už len dostanem. Nebola by som na tomto svete, ak by som sa mala neustále na niečo sťažovať a čakať, že to niekto vyrieši za mňa. Problém je však v tom, že sa neviem rozhodnúť medzi tým, kto pre mňa znamená viac. Oboch mám strašne rada a ani o jedného nechcem prísť. Dám tomu ešte tak rok a potom uvidím, ako sa to bude vyvíjať. Okrem toho s brotherom sa budem poznať takto žu dva roky. Možno sa niečo zmení a možno sa nezmení nič. Každopádne nechcem nechávať nádejný vzťah upadnúť do záhuby. Viem, že by to bola sprostosť. Chcem ukázať rodičom, ale aj bývalým spolužiačkam, že mám na viac... ale ako im to mám ukázať, keď popri tom všetko ešte stále pochybujem sama o sebe? Nemala by som sa najprv vyrovnať so svojim neustálym pocitom menejcennosti skôr než sa pustím do niečoho takto veľkého?

Občas mi môk život príde ako z románu. Lenže fakt je ten, že toto nie je dievčenský román, v ktorom sa vždy všetko skonči dobre, pretože autor (autorka) si dá záležať na tom, aby hlavná postava knihy zakončila svoj život šťastne. Podobá sa mi to skôr na nešťastnú paródiu na román. O mojom živote by sa mohla napísať kniha a verte mi, jedna 1000 stranová kniha rozmerov A4 by vám na to nestačila. :D Heh, je to trocha komické.. a ja zesa zveličujem. Môj život nie je asi tak komplikovaný ako životchudobných ľudí. Tí to majú rozhodne pestrejšie ako ja. Ale ako sa hovorí: Každý máme svoje osobné problémy, ktoré musíme riešiť. Skrátka.. moje problémy si riešim ja sama, pretože ich za mňa nikto iný vyriešiť nemôže. A pochybujem, že by niekto dokázal žiť môj život tak, ako ho žijem ja. Každý sme iný a v určitých situáciách sa zachováme každý inak. Nikoho neodsudzujem za to aký je, pretože za to nemôže.. no neznášam, keď sa niekto silou mocou snaží miešať sa to môjho života a do mojich rozhodnutí. Nič v zlom proti kamarátke, ktorá ma doslova donútila pobozkať priateľa, ale skrátka to neznášam. Prepáčte, ale bola som síce veselá, ale s odstupom času ma to štve. Nič v zlom.. nehľadajte v tom nič zlé. Skrátka nie som ničia bábka, ktorá bude robiť to, čo jej povedia. To určite nie. Mám svoju kamarátku veľmi rada a vážim si ju ako nikoho iného na svete, ale je to môj vzťah a sú to moje rozhodnutia a keď sa na niečo necítim, tak ma nenúťte, prosím.

Inak za ten "pokrok" som nakoniec rada, ale bolo to fakt divné, ako som už raz spomínala.

Mhm, dnes som ten text nejak nahustila a viac-menej sa rozpísala. Nerobievam to často, ale niekedy si človek potrebuje skrátka uľaviť a uvoľniť vo svojej duši miesto na iné veci, ktoré môžu byť o niečo dôležitejšie ako tieto maličkosti. Ja len dúfam, že mne sa všetko včas podarí zachytiť a vyriešiť. Aj to, o čom som dnes písala. Inak neviem, čo so mnou bude. Skutočne nie.. budem na tom dosť mizerne a to nielen náladovo.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement