15.08.2012 (Zápisok deviaty)

15. august 2012 at 14:22 | Joss |  Diary

Uf, no tak toto bolo skutočne o chlp. Pred chvíľou som zabránila priateľovi, aby nazrel na túto stránku. Je dosť ťažké povedať niekomu nie, keď predtým som vždy povedala, že si to čítať môže. Je to skutočne divné, cítim sa vinná za to, čo tu píšem, ale nemám iný priestor na písanie, než tu.

Po včerajších a predvčerajších zážitkoch sa dá povedať, že moja nálada je dnes oveľa lepšia, než predošlé dni. Nedá sa vyslovene povedať, že by som mala nejak extra dobrú náladu, ale smejem sa a je mi dobre (respektíve lepšie). Pomaly sa dostávam zo stavov zavádzania druhých ľudí a uvedomujem si, že sa musím s pár ľuďmi celkom vážne pozhovárať, pretože nakoniec sa raz musí stať, že si to prečíta nežiadaná osoba.. (tak je to pri všetkých denníkoch... a ja som už niekoľko denníkov mala.. vždy mi ich niekto čítal).

A keďže by som sa rada vyhla problémom, rozhodla som sa, že sa pozhováram aj s brotherom, aj s priateľom. Už vidím, ako sa všetci naplašia, keď im napíšem, že sa chcem seriózne pozhovárať. Ježíš, dnes na to nemám chuť, ale ak to nespravím hneď nikdy v tom nikto nebude mať jasno. Lenže dnes skutočne nemám chuť kaziť si náladu niečim takým, ako je seriózny rozhovor s dvoma ľuďmi. Vážne nemám chuť sa teraz s niekým pohádať a bojím sa, že ak by som na nich oboch vyvalila pravdu, pohádali by sme sa. Ale fakt je ten, že ak by sme sa celý život báli, že sa niečo pokazí, nikdy by sme neboli vynašli mobil alebo počítače alebo lietadlá.. no to je jedno, fakt je ten, že ja sa bojím, že sa to pokazí a je mi fuk, že predomnou boli ľudia, ktorí mali na svedomí oveľa zložitejšie rozhodnutia. Ja musím spraviť toto jedno a bojím sa, že sa zle rozhodnem. Preto chcem ešte deň-dva počkať.

Pred chvíľou som bola nútená svoje zapisovanie prerušiť kvôli obedu. Fuuj, to mi robíte snáď naschvál, rezeň plnený slaninou a akýmsi údeným syrom spolu so zemiakovým pyré. Navyše, otec mi povedal, aby som si k tomu nakrájala rajčinu, pretože sa to k tomu hodí. Takže ja mám dnes kopu "radosti". :D Sakra, ešte jedno sústo navyše a asi by som utekala na záchod to všetko vydáviť. :D Blé, radšej to nebudem nejak rozoberať, pretože aktuálne to stále leží v mojom žalúdku a sama som zvedavá, či sa žalúdku podarí spracovať toľko jedla naraz. Teda na objasnenie. Nie som anorektička a ani k tomu nemám nejaké sklony. Moja váha skáče hore-dolu, takže anorektička rozhodne nie som. Skrátka len málo jem, pretože mi nechutí. A čo? Aj keby som anorektička bola... nejedávam odkedy som sa rozišla s priateľom. V tom mi nikto nezabráni. On mi síce nikdy nepovedal, že som tučná ani nič v tom zmysle, ale ja si myslím, že som, takže jedávam pravidelne, no zato ako vrabec.

Dnes je ale fajn deň. Ráno som sa pekne krásne zobudila, že sa spýtam otca, o ktorom som si myslela, že by mal byť dom, spýtam, čo budeme robiť a keď tak tak mu budem asistovať s nejakou prácou. Heh, ale hovno, keď som sa zobúdzala, zdalo sa mi, že je v dome nejako príliš ticho a tak som sa šla pozrieť dole, či tam niečo otec nerobí. On nebol v posteli, auto preč a ja som telefonovala mame, že kde sú všetci. "Ak by si neustále nesedela za počítačom a počúvala by si aktuality, nemusela si sa teraz diviť, že si sama doma. Otec je na školení a neviem kedy sa vráti.." viac mi povedať nestihla, pretože sa jej vybil mobil, čomu som bola celkom rada, pretože ak mi mala aj ďalej tak pindať, tak neviem, či by som to vydržala.

Takže som sa dozvedela, že do hodiny neurčitej (bolo asi 10, keď sa otec vrátil) mám dom celý len pre seba. Najprv som bola zničená, no potom ma napadlo, že by som mohla robiť niečo užitočné a tak som si zapla počítač. Ja vieeem! To je moja klasika a je to neužitočné! :D Ale ja som šla vylepšovať jednu stránku na RPG, ktorá mi bola zverená do rúk. Dalo mi to celkom zabrať, pretože počítač bol, vzhľadom na to, že sa aktualizovali všetky možné programy, dosť spomalený. Nakoniec sa mi to po dvoch reštartoch a aktualizáciách windowsu a skypu predsa len podarilo. Teraz na to spokojne hľadím a premýšľam nad svojim ďalším postupom v tej stránke a tiež premýšľam, čo by som mala povedať brotherovi a priateľovi. Ale nechám si to na neskôr, keď budem ležať v posteli, budem zase múdrejšia a odvážnejšia. Pretože ja vždy len v posteli mávam také dobré nápady. Aj na poviedky, aj na osobný život. Posteľ je moja záchrana. Možno sa tam za chvíľu stiahnem, pretože mám útlm... :D zase sa mi chce spať.. ale to by mi už otec asi neodpustil, myslím. Však ja v jednom kuse len spím, to už je na nervy. :D
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement