17.08.2012 (Zápisok jedenásty)

17. august 2012 at 16:04 | Joss |  Diary

Kiež by aj mne niekto mohol takto roztiahnúť ústa do "sileného" úsmevu. Presne teraz by sa mi zišiel Mike, ktorý by ma rozveselil. Počúvam pesničky od Linkin Park, ale skôr to nepomáha, ako pomáha. Bodaj by aj, keď moja nálada je pod psa, tak tak aj zostane. Netuším, ako dlho to ešte potrvá, no je dosť možné, že sa nakoniec utiahnem na nejaký čas do seba a nebudem sa nikomu a ničom zverovať. Budem skrátka len ticho trpieť svoje chyby.

Pretože... je to moja vina, že si priateľ prečítal niečo, čo som nechcela, aby niekedy videl. Malo ma napadnúť, že nebude taký sprostý, aby uveril tomu, že sú to blbosti. Mala som na to myslieť ešte pred tým, než som to písala. Teraz to už nechám na stránke, pretože mi to už viac nemôže ublížiť. Na tie "vylievania sa" mi zostanú už len strašne "príjemné" spomienky. Pche! Vraj "príjemné"... je to celkom slabé slovo, ale lepšie sa dnes vyjadriť asi nemôžem.

Je zaujímavé, ako sa život vie o niektoré veci postarať rýchlejšie, ako sa stihnete spamätať z prvotného šoku a zo všelijakých zistení. Je zaujímavé, ako som doplatila na svoju hlúposť. Ja si už svoje názory, prisahám, budem nechávať pre seba, lebo sa to so mnou vážne nemusí skončiť dobre. Ja už budem len písať samé pekné veci. Veď tak to aj malo byť. Lenže človek občas potrebuje aj vypnúť a vypísať svoje skutočné pocity, ktoré ho sužujú.. inak by sa to nedalo zvládnuť... písanie denníka je absolútne normálne.. až na to, že nie takto, ale aspoň to trocha pomôže.

Na základe aktuálneho stavu som sa rozhodla zmeniť štýl svojej práce na svojom denníku. Nebude to len každodenné písanie jedného článku, ale rozhodla som sa sem zaznamenať všetko zaujímavé, čo sa udeje v mojom živote. Rozhodla som sa, že sem začnem pridávať aj svoje poviedky, ktoré zvyknem písavať. Rozhodla som sa spraviť hromadu zmien pre to, aby môj blog nezostal len taký zapadnutý prachom a mojimi spomienkami a myšlienkami. Myslím si, že by mal byť o mojich záujmoch a o mojom živote, to je podstatné... priblížiť svoju osobnosť svetu a mať sa kde vypísať. Takže.. ja sľubujem, že už budem dobrá a nebudem písať pi*oviny. Prepáčte, nemohla som si odpustiť tento výraz, ale skrátka mám dnes takú náladu, že som ku všetkým až trocha moc úprimná. Po rozhovore, ktorý som mala s priateľom sa mi nemôžete diviť, ak by ma dnes niekto nahneval, bola by som schopná vykričať mu, čo si o ňom v skutočnosti myslím.

A čo je najhoršie... on sa vraj vôbec nehnevá. Nechápem takýchto ľudí, predsa ho musí škrieť, že zase skončil tak, ako predtým a ja sa môžem spokojne zaradiť k jeho "Martinčanke"... áno, to bude najlepšie, pretože som taká istá ako ona.

Sakra, ale už na to kašlem. Idem radšej hľadieť na obrázok Huskyho, ktorý vysí na mojej stene v kalendáry. Radšej sa budem dívať naňho a kochať sa, ako sa trápiť vlastnými problémami. Kvôli mojim pocitom sa ešte nezrúti svet, ja si myslím.. niektorí majú oveľa horšie trápenia a žijú... snažia sa s nimi vyrovnať a presne to spravím aj ja.... keď dopremýšľam nad svojim pokazeným životom.

A JA SOM VRAJ KATOLÍK.... tí snáď ľuďom takto neubližujú...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement