September 2012

V žiari reflektrov 2

23. september 2012 at 14:53 | Joss |  V žiari reflektorov
A znova je tu víken a znova mi zostal čas na písanie poviedky a chytila ma písacia môza, takže tem pridávam ďalšiu kapitolu Linkin Park poviedky. Je mi jedno, čo si o tom kto pomyslí, ale chcem to sem dať. :D

The Big Seven

12. september 2012 at 18:00 | Joss |  Z môjho pohľadu
Ahoj, ja viem, že téma Harry Potter je pre podaktorých z vás už veľmi stará záležitosť, no ja si akosi nedokážem pomôcť. Ja viem, že viacerí považujete takúto závislosť za nehorázne hlúpu a opakujúcu sa, pretože každý povie, že fičí na tom a tom a potom o tom nepovie ani ň. No ja sa netajím tým, že už od počiatku Harry Potter ságy som na tom závislá a už od ziačiatku príbehu sa mi neuveriteľne páči Ron.
Stretla som sa s viacerými prípadmi, že sa niekomu páčil Ron. Avšak, zakaždým, keď som sa spýtala odkedy ho majú radi, povedali, že od štvrtej knihy si ho obľúbili. Žiaľ, nie som jednou z mnoha, ktorým sa začal tento herec páčiť od štvrtej časti. Obľúbila som si ho už v prvej knihe, kde ma zaujal svojim strachom z pavúkov. Keďže aj ja sama sa bojím týchto nechutných stvorení, považovala som ho za svoju spriaznenú dušu v tomto smere a bola som rada, že na svete (aj keď len imaginárne) existuje niekto, kto sa pavúkov bojí rovnako tak ako aj ja. A čo bolo pre mňa ešte lepšie, pavúkov sa bojí aj Rupert Grint, ktorý stvárňuje Rona vo filmovom prevedení (ako iste mnohí viete). Od prvého momentu mi bol Rupert sympatický už aj na plátne. To bolo ešte predtým, než som zistila, že má skutočne paniku z pavúkov. Častokrát som si hovorila: "Ako dobre to len hrá, že sa tak bojí." A potom som si jedného dňa prečítala jeden rozhovor, v ktorom hovoril, že sa skutočne bojí pavúkov a že si kontroluje vždy starostlivo svoje topánky predtým, než si ich obuje, aby sa uistil, že v nich nemá pavúka alebo nejaké iné životu nebezpečné stvorenie. Po dočítaní toho rozhovoru, ktorý bol zverejnený už ani neviem, v ktom časopise, som sa tak usmievala a smiala na tom. Presne toto robievam aj ja, robievala som, akosi som si už odvykla, ale v tej dobe, keď vychádzali prvé filmy HP som to robievala takmer pravideľne. Rodičom som musela liezť občas poriadne na nervy. No.. ale prežili si ma.

Mojou druhou obľúbenkiňou je Ginny alias Bonnie Wright. Táto herečka ma fascinovala, podobne, ako Ron už od prvého filmového spracovania knihy. Bola tam taká mladá a ja som bola ešte mladšia, keď som film videla, no napriek tomu sa stala akýmsi mojim ideálom, pretože som si uvedomovala, že má celkom talent toto dievča. Neviem v akých filmoch okrem HP hrala ešte, ale ak na nejaký narazím, rozhodne si ho pozriem už len kvôli nej. V Harry Potterovi je však úžasná a obdivujem ju. Svoju rolu zohrala úplne úžasne, ale položme si takúto otázku: Kto z hercov, ktorý boli obsadení v HP zohral svoju rolu zle? ;)

Emma Watson.. herečka, ktorú mám zaradenú v mojich obľúbených herečkách. A je vlastne jediná, ktorá si získala zo ženskej kategórie moje srdce. Začínala strašne mladá a vtedy ešte nebola ani zďaleka taká pekná, aká je dnes. Ale na scéne pôsobila už vtedy strašne prirodzene, akoby jej úloha Hermiony bola súdená.. a ja si aj myslím, že bola. Preslávila ju a jednoznačne je to jej najväčšia rola v živote.

V Harry Potterovi sa stretávame ešte s Danielom Radclifom, ktorý stvárnil samotného Harryho. Tomu však sláva trochu stúpla, podľa mňa do hlavy a preto som si ho nejako neobľúbila. Mal opletačky s drogami a takýchto ľudí ja veľmi nemusím, avšak.. uznávam, rolu Harryho zohral na jednotku a neviem si predstaviť niekoho iného na jeho mieste. Je to pekný herec, uznávam, ale nechcela by som s ním mať nič spoločné. :D

No a potom v našej sedmičke bola ešte Luna a Nevile, ktorí sú mne takí sympatickí. A som rada, že nakoniec skončili títo dvaja spolu, pretože sa k sebe úžasne hodia.

Myslím, že v blízkej budúcnosti si pozriem poslednú časť Harryho Pottera. Nie je vylúčené, že budem strašne plakať, pretože som plakala aj pri knihe sedmičke a to dosť dlho. Po dočítaní som trpela depresiami, no ale ja sa z toho dostanem. ;) Takže dúfam, že som sa príliš nerozpísala zase, pretože. :D Ále som to ja...

Hrdlička na streche

12. september 2012 at 8:00 | Joss |  Moja tvorba
Nuž, posledný prázdninový víkend sme sa spolu s rodičmi vybrali ku starkým a počasie sa nám trocha pokazilo, pretože sa rozpšalo. Mne osobne dážď nevadí, rada v ňom behám, no keďže nechcem provokovať svojich rodičov, tak väčšinou zostávam vo vnútri a lievam do seba teplé čaje, pretože aj napriek tomu, že milujem dážď a rada v ňom behám, som zimomrivá a nedokážem si pomôcť. Vždy keď je zima, trasiem sa ako o život a drkocem zubami. A to môžem byť zabalená v desiatkach teplého oblečenia... no až tak zle na tom nie som, keď mám na sebe niečo, čo mi zakryje chrbát a mám svoje huňaté hrubé ponožtičky, ktorých však doma veľa nemám a preto sa častokrát stane to, že mi je zima od nôh. :D No fajn, zase som sa rozpísala o niečom, čo som vôbec písať nechcela, ale to by som asi nebola ja, ak by som netrepala od veci článku.

Akurát v ten víkend, čo sme boli u starkých sa rozpršalo a preto som sa dosť nudila. Celkom ma potešilo, keď som sa von dostala medzi tým ako nepršalo. Bol so mnou vonku aj môj dedko a ja som sa prechádzala s fotoaparátom po dvore a uvažovala som, čo by som tak mohla odfotiť. Starký mi vtedy ukázal hrdličku sediacu na komíne ich domu a povedal: "To je pekný objekt na fotenie, myslím, že to by si mohla odfotiť." A ja som sa toho chytila, aj keď som si vôbec nebola istá tým, či sa mi ju podarí celkom zachytiť, no a tak vznikli tieto fotky. (Viď pod "Whole Article")

LPU TV (ALL)

11. september 2012 at 18:00 | Joss |  Videá

Zdravím ešte aj takto k večeru. Rozhodne by ste si na dobrú náladu mali pozrieť toto video. Neuveriteľne vás rozosmeje a na viac, ak ste fanúšikom LP, tak to aj trocha možno pochopíte a z chuti sa zasmejete. Nemusíte však byť fanúšikom, stačí len ak si to pozriete. LP-ňáci točia svoje videá a na tomto videú sú tuším všetky.. no a je to skrátka úžasné, ja som to videla asi už 3x a ešte stále sa na tom dokážem smiať. :D A nemyslím si, že tomu bude inak. :D :D

Rušné ráno! Očný doktor!

11. september 2012 at 8:00 | Joss |  Moja tvorba
Áno, už to tak raz bude. Vaša Jossinka je slepá ako patrón a preto nosí okuliare, samozrejme dioptrické.. nuž a ráno ako sa chodí k doktorovi sa musí aj veľmi skoro vstávať, aby som niečo nezmeškala. Nuž a moje vlasy su ráno takmer nezvládnuteľné, hlavne, keď som bola deň predtým v tom, že k očnému sa ide až po obede a že to v pohodičke stíham upraviť sa a tak. :D Pod perexom nájdete fotky, ktoré vás možno vyplašia.. ani by som sa nedivila, ak by ste sa už nevrátili na túto stránku, som odstrašujúci prípad! :D

Monkey Mike

10. september 2012 at 18:00 | Joss |  Videá

Monkey Mike.. viete prečo to sem dávam? Asi nie, čo? :D Ale určite viete.. chcem, aby ste vedeli, prečo som v piatok skákala po ulici a vrieskala ako opica. To práve kvôli tomuto videu! Čo poviete? Je on normálny? Ale myslím, že ak by na mňa skočil takto, tak by som si to nechala, pretože... je to Mike. :D A Mike je Mike, čo k tomu dodať? :D :D

09.09.2012 (Zápisok osemnásty)

9. september 2012 at 16:13 | Joss |  Diary

Ja viem, že moja stránka mala byť o denných zápiskoch z môjho života na dedine a v meste, ale občas na človeka príde taká nálada, že nemá chuť niečo vôbec riešiť a už vôbec nie začať niečo písať na stránku. Práve preto som sa vyhýbala tomu, aby som sem chodila. Radšej som sa schúlila na posteľ a premýšľala nad svojou poviedkou. Áno, presne takúto náladu som posledný týždeň trpela. Chodila som síce na počítač, ale neplánovala som pridávať nejaké príspevky na stránku, pretože pravdepodobnosť, že by som nadávala a urážala niektorých ľudí bola priveľká.

Ku koncu týždňa, teda v piatok, sa mi nálada zdvihla o 100 stupňov, dalo by sa povedať. Mali sme len 4 hodiny, síce boli všetky nudné, ale prežila som ich a som rada, že je tomu tak. Dvojhodinovka podnikovej ekonomiky mi teda poriadne dala zabrať a konštatujem, že ma čaká veľmi rušný školský rok. Dala som si predsavzatie (ešte na začiatku týždňa), že sa vo svojom učení, ktoré bolo doteraz skutočne biedne, polepším. Som skutočne zvedavá, či sa mi to podarí, pretože ak nie, tak som v poriadnej kaši kvôli svojej osobnosti, ktorú niekedy z duše preklínam. Ale môže človek prekliať sám seba? No povedzte.. je to asi trocha komická predstava, že by sa mi niečo také podarilo.

V žiary reflektorov

8. september 2012 at 22:19 | Joss |  Písanie


Poviedka z prostredia známej skupiny Linkin Park vás láka do svojich rúk. Napínavé čítanie, ktoré sa začína rozpadom jedného zo vzťahov člena tejto skupiny. Ako sa bude vyvíjať príbeh po rozpade vzťahu Mika Shinodu a Anny? Nechajte sa prekvapiť a uniesť príbehom dospelých ľudí, ktorí musia už sami rozhodovať o svojich životoch a občas sa ku druhým zachovať kruto a v ničom neustúpiť.
Príbeh však nebude len o Mikovi Shinodovi. Predovšetkým bude o mladej 25 ročnej Jossette Hamilton, ktorá vystupuje v príbehu ako učiteľka na konzervatóriu. Jej zameranie na škole je hudobná výchova a tej sa v podstate venuje od svojho detstva. Jej veľkým snom je spolu so svojou skupinou, s ktorou vystupuje v miestnom Klube Banana, nahrať vlastný album. Túži po popularite vo svete šoubiznisu a snaží sa prebíjať sa ťažkým životom nádejnej speváčky.
Beznádejná láska k Linkin Park ju privedie k spoznaniu Mika Shinodu, ktorý jedného dňa vkročí do Klubu Banana, kde ona po letnej dovolenke v Miami znova nastupuje do práce. Ako sa to všetko vyvinie? To sa dozviete v tomto príbehu!


V žiari reflektorov 1

8. september 2012 at 21:55 | Joss |  V žiari reflektorov
Ahojte, ja viem, že som blogovaniu v poslednej dobe veľa času nevenovala a celkom dosť ma to, popravde, mrzí, pretože takto som to neplánovala. Ako sa však hovorí, jeden si občas nevyberie. A akurát ja v poslednej dobe veľmi na výber nemám, pretože toho času na blogovanie je (hlavne po začiatku školského) biedne málo. A zoberte si to tak, je to len prvý týždeň a ja mám pocit, že sa z toho zbláznim. Teda nie doslovne, ale som unavená, vyčerpaná, nemohúca, cítim sa chorá.. chorá.. a to nielen obrazne. Viem, že som si napísala činnosť, ktorú vám tento týždeň spravím. A plánujem to aj dodržať. Preto vám prinášam prvú kapitolu LP poviedky. Tentoraz je to bez prológu, pretože prvá kapitola by sa v podstate dala brať ako prológ. Tak dúfam, že sa vám moja prvá kapitola bude páčiť a že si prečítate aj ďalšie kapitoly, ktoré vám v priebehu času ponúknem. :)