Smile vs. Tears

26. october 2012 at 17:06 | Joss |  Z môjho pohľadu


Myslíte si, že sa viete usmievať? Usmievať sa tak, že druhých až zahreje pri srdci alebo tak, že nejde neopätovať vám váš úsmev?

Alebo si myslíte o sebe, že sa vôbec neviete usmievať? Stále ste zamračený a o niečom zaryto premýšľate? Možno je čas, aby ste zvoľnili tempo.

Jeden múdry človek mi raz v škole povedal:
"Nie si oblečená pre dnešok, ak si si nenasadila úsmev."



Áno, skutočne je to tak. Úsmev je základom života. Ak na teba niekto kričí, to, čím ho odzbrojíš bude vždy práve úsmev a to, že dáš najavo, že je ti ukradnuté všetko to, čo ti spravil. Úsmev je jednoduché pozdvihnutie kútikov úst a predsa sa nám mnohým nechce spraviť pre seba a svoje okolie ani túto maličkosť. Máme sa zle? Mračíme sa miesto toho, aby sme všetko brali optimisticky a brali to s úsmevom. Na svete je predsa milión iných ľudí, ktorí prežívajú horšie strasti ako práve my. Zlé známky v škole? Rozchod s priateľom? Hádka s rodičmi alebo s najlepším kamarátom? Prečo hneď plakať, kopať do niečoho alebo nebodaj rozbíjať veci v našom okolí, keď všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť celkom jednoducho - úsmevom a ľahkým mávnutím rukou vo vzduchu na znak toho, že to mohlo byť aj horšie.

Dobre, priznávam sa, nie som práve typ človeka, ktorý by sa nad niektorými vecami dokázal len tak pousmiať a povedať si toto, čo tu píšem. Posledné dni sa však v mojom živote dejú zmeny a mám pocit, že menej plačem pre niečo, na čom jasne vidím, že nemá zmysel. Ľutujem síce, no spolužiačka mi ukázala, že sa treba v každej situácii vedieť zasmiať a povedať si, že možno príde zase niekto iný, kto nás bude ťahať za nos až to bude komické.

Avšak reč tu nemala byť o mne. Tu ide o úsmev.

Čo to vlastne je úsmev? Je to jednoduché gesto, pri ktorom jemne nedvihneme kútiky úst dohora a vykúzlime úsmev z našej hĺbky. Pretože najkrajší úsmev je taký, ktorý nie je všelijaký krivý, ale taký, ktorý ide priamo od nášho srdca. Dosť často sa stretávam s tým, že sa ľudia nevedia usmievať a myslia si, že hrajú perfektnú pretvárku na svoje okolie. Takých ľudí spoznám už len podľa ich falošného smiechu a typu reči. Je mi z nich úprimne zle a nedokážem sa pozerať na to, ako sa pred druhými robia veľkými kamarátmi. Prežila som niekoľko krásnych rokov na základnej škole medzi takýmito ľuďmi a musím povedať, že nikomu neželám, aby si prežil to, čo som prežila ja. Toľko falošných úsmevov a len zopár skutočne úprimných a tvorených presne časťou srdca, ktoré do úsmevu predsa len patrí a hovorte si čo chcete, ja si aj tak myslím, že úsmev, ktorý nie je myslený od srdca nie je úsmevom!


Občas sa však nedá zabrániť tomu, aby sme plakali. Nemôžeme svoje pocity v sebe dusiť a (veď sa priznajte!) každý plačeme. Napriek tomu, akými sa navonok robíme, sme každý vo vnútri rovnako citliví na niečo zo svojho okolia alebo aj na seba, ako všetci ostatní. Mne netreba dlho premýšľať, aby som prišla na to, na čo som citlivá. Nehanbím sa za to, veď nie je dôvod pohoršovať sa nad niečím, čo nedokážem zmeniť. Som citlivá na to, keď na mňa niekto kričí a na smiech. Možno sa pýtate: Smiech? Viete, ono je to dosť komplikované, od niektorých ľudí mi absolútne nevadí, keď sa smejú, ale keď sa niekto na mňa pozrie a potom sa zrazu rozosmeje, to mi vadí, dosť ťažko sa to vysvetľuje niekomu, kto ma celkom dobre nepozná, no ale snáď si o mne nemyslíte, že som už úplný psychopat.

Vchádzam do obchodu a vidím otrávenú predavačku, ktorá všade vôkol seba rozosieva negatívnu energiu. Mračí sa na svojich zákazníkov a ktokoľvek sa jej niečo spýta, na toho zazerá ešte zopár dlhých minút po tom, ako sa nespokojne poberie kadeľahšie po zistení, že predavačka je absolútne bez nálady. Všetkým len čosi odvrkne a sem tam si ruko nervózne prehrabne vlasy a čaká len na ten moment, keby bude môcť zatvoriť predajňu a vypadnúť konečne domov.

.... "Ak sa neviete usmievať, neotvárajte si obchod."....
Toto hovorí jedno staré čínske príslovie.

V tej dobe si možno ľudia, ktorí to používali ani neuvedomovali, koľko pravdy sa v takomto jednoduchom prísloví skrýva. Veď si predsa zoberte. Dáte prepitné neochotnej predavačke alebo radšej zájdete do iného obchodu, kde sa ku vám rozhodne budú správať lepšie ako práve táto predavačka? Ja by som teda zvolila tú druhú možnosť, pretože nepatrím k ľuďom, ktorí by si len tak za nič nechali skákať po hlave. A k akým ľuďom sa zaraďujete vy? Dúfam, že nie ste práve touto podráždenou predavačkou, ktorá od seba plaší všetkých zákazníkov a ku koncu dňu sa neskôr diví, že nemá žiadny zárobok. No prečo asi?

Ak sa niekto nevie usmievať a sem tam sa aj zasmiať, okolie ho berie ako zatrpknutého čudáka, s ktorým je reč o ničom a nie je s ním zábava. A predsa nikto nechce zostať sám na tomto veľkom svete. Dokonca ani ja, čo som tichá a utiahnutá, nechcem takto dopadnúť. Hľadám rôzne riešenia na to, aby som nezostala sama. A naučila som sa život brať tak, že: Niektoré veci odchádzajú a nahrádzajú ich druhé veci, ktoré sú možno o niečo lepšie ako tie predtým.
Neviem, či ste si z tohto článku niečo zobrali, ale myslím, že už dlho nebolo žiadne moje uvažovanie na nejakú tému, takže dnes nastal čas na nejakú zmenu, aby sa nepovedalo, že sem už absolútne nič nedávam. Ja som nad tým premýšľala v škole na hodine, berte to ako obedu odo mňa, pretože ja keď v škole nedávam pozor, tak som neskôr z učiva absolútne vymletá. Teraz sa budem musieť dlho do noci učiť. Ale nie, nebojte sa. Určite za to nemôžete vy. To je moja vina, že tom aká som.

Snáď vám niečo tento článok priniesol. Vaše názory uvítam v komentároch.
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 sisina | 26. october 2012 at 17:28 | React

či je to úvaha alebo nie, je mi to jedno :-) podstatné je to, že som sa počas čítania vytvorila síce krátky, ale predsa úsmev :-D

2 sisina | 26. october 2012 at 17:28 | React

či je to úvaha alebo nie, je mi to jedno :-) podstatné je to, že som sa počas čítania vytvorila síce krátky, ale predsa úsmev :-D

3 sisina | 26. october 2012 at 17:29 | React

namiesto som sa tam má byť mi ...píšem ako debil už :-D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement