02.11.2012 (Zápisok dvadsiaty)

2. november 2012 at 21:18 | Joss |  Diary

Uvedomujem si, že už riadne dlhú dobu som si nič nezapisovala do svojho denníku napriek tomu, že bolo o niečo viac času než v iné dni. Ja som však v skutočnosti nevedela, čo by som sem mala napísať a preto sa držím toho, že radšej nič nenapísať, ako napísať nejakú hlúposť. :D

Niekedy si hovorím, načo sú mi prázdniny? Len ma robia horšou akou už som. :D Akoby som už aj tak nebola dosť bláznivá, ono ešte prídu prázdniny a ja mám pocit, akoby som mala každú chvíĺu vyskočiť z kože a zošalieť. Nie z nudy, lež z toho, že neviem, čo so sebou a preto robím samé hlúposti. :D Dnešný deň je toho presným dôkazom, ale mala by som začať pekne poporiadku a tak sa teda do toho pustím. Teda ono to tu asi aj tak nikto čítať nebude, takže... sa aspoň vypíšem :D


Dnešný deň sa začal celkom normálne, dalo by sa povedať. No teda.. niekto by mohol povedať, že sa začal neobyčajne. Otec s mamou mi ráno vtrhli do izby. Otec ma začal hladkať po hlave a debatoval o tom (lebo ja som to vôbec nepočula), že som zababušená ako tučniačik. Toľko irónie v jeho hlase. A potom sa ešte pridala mama so svojim: "Lepšie, akoby mala byť potom chorá, kto s ňou bude behať ešte aj po doktoroch." Akože pravda, nemám rada doktorov a preto som tak trochu rada, že nebývam často chorá. Myslím, že by som to nezniesla. :)

Ale vráťme sa k téme. Otcove dotyky ma celkom prebrali, no mne sa nechcelo nič hovoriť. Lenže to, čo spravil potom ma už donútilo vstať. On ma začal chytať za nohy.. za moje nohy v tých huňatých chlpatých ponožkách! Á! To už kde som sa dostala? :D Aby ma za nohy chytali som vystrčila ruku a ukázala mu prostredník a skrútila sa do klbka, čím som mu zabránila v tom, aby ďalej ošahával moju nohu. :D Tak sa so smiechom stiahol spolu s mamou z mojej izby.

Ale inak to bolo celkom obyčajné ráno. Som si povedala, že keď už som hore, tak si aspoň prečítam kúsok z Biblie. A nakoniec z toho kúsku bolo toľko, že som sa z Genezis dostala do Exodus a chcelo sa mi ešte čítať ďalej, ale som vedela, že by som asi mala vstať a trocha sa poobzerať po dome, či netreba s niečím pomôcť. Samozrejme, že sa niečo našlo. Otec sa ma hneď pýtal, či mama niečo prala a či to je vyvešané dole v pivnici, bo keď prší, my nemôžeme vešať vonku na dážď, tak máme šnúru natiahnutú v pivnici, ale to nie je pre mnohých asi žiadna novinka.. či? :D

Nuž, tak sme ešte s otcom putovali dolu do pivničných priestorov (to by ste sa divili, koľko tam toho je), aby sme pozvešiavali prádlo a poukladali to všetko na správne miesto, no teda väčšinu toho som spravila ja. Ale tak odmena prišla rázom na to, spravili mi raňajky. Boh ma ešte stále má rád. Akoby vedel, že práve dnes sa mi nechcelo vymýšľať, čo si dám na raňajky. Tak som sa tomu potešila. Taká moja detská radosť. Jedla som párky s kremžskou horčicou. Celkom to ušlo. :D

Potom po raňajkách som sa utiahla k učebnici podnikovej ekonomiky, aby som si pozrela, čo si mám dopísať do poznámok. Keď som na to konečne prišla, pustila som sa do písania. Zabralo mi to niekoľko zdĺhavých hodín, ale som rada, že to mám za sebou, pretože si neviem predstaviť, že by som to robila v utorok, tesne pred stredou, ktorá zvyčajne býva ťažká. Fakt som lenivý človek a netajím sa tým, ale čo už, ešteže si nájdem aspoň čas na to písanie príspevkov na stránku, snáď to stojí za to! :D

Po dopísaní poznámok som nemala chuť na nič iné iba na to, aby som si ľahla do postele a roztvorila súbor s Bibliou. Znova som sa zahĺbila do čítania a ani som si poriadne neuvedomovala, koľko je hodín, len ma zrazu vyrušil telefonát. Rýchlo som stlačila zalané tlačidlo a ozvala sa... ešteže som taká rýchla. :D Odpoveďou mi bol prekvapený hlas priateľa. Zjavne nečakal, že by som to mohla zdvihnúť tak skoro... nuž väčšinou nemám mobil poruke, no tentoraz som sa s ním "hrala" tak som to zdvihla rovno, veď čo sa budem hrať na prekvapenú a pol hodinu otáľať, kým zdvihnem! Bafnem rovno! :D :D

Volal mi preto, aby mi oznámil, že mám ešte pol hodinku do jeho príchodu, no akože uau. Zostala som mierne vyvalená, bo som sa ešte ani chystať nezačala. Keď som teda hovor ukončila, dala som sa do práce. Upratala som svoju posteľ, prezliekla som sa, šla som sa očesať, umyť zuby, vyčistiť uši.. :D skrátka som spravila všetko pekne poporiadku. Keď vtom prišiel otec: "Čo robíš?" "Idem na vlakovú.." "Načo?" "Čakať.." "Koho?" "Jana..." "Ahaa.." :D Bože, to je úroveň konverzácie.. :D Ach, doteraz z toho nemôžem.

A tak sme sa stretli aj dnes, ako aj v iné dni môjho života, no. Spravila som nám obom čaj a šli sme pozerať nejaký ten film. Mali to byť najprv Lidice, no ja som prišla na to, že pri tom filme by som sa asi kompletne znudila k smrti, tak som navrhla, aby sme si pozreli film Posledná pieseň, v ktorom hrá Miley Cyrus a musím povedať, že som z neho celkom sklamaná zostala. Na knihu to rozhodne nemalo, ale aspoň sme nejako zabili čas a zabavili sa. Nuž... a potom sme šli na skype a to ešte len začala byť tá pravá zábava.

Včera sme sa totiž s kamarátkou z Čiech dohodli na tom, že spoločne pôjdeme telefonovať, aj keď ona nemá mikrofón ani kameru. No ale aj tak sme šli, ona písala a my sme rozprávali. No tak to bola celkom sranda. :D :D Toľko hlúpostí, ktoré sme nakecali, to by sa mohlo zapísať.

Brat si o nás teda musel myslieť. :D:D

Nuž, ale tá hodinka uplynula tak rýchlo a ja mám pocit, že je to kruté... ale čo už.. tak aspoň sme sa zabavili a neváhala by som zopakovať si to znovu. Zistila som, že impromizácia v programe je celkom fajn.. :D som myslela, že Lidice pobavia, no tak to nakoniec bolo celkom inak. :) :)

Ňách, a čo vy? Aký ste mali deň? Ťažký? Ľahký? Pekný? Zábavný? Však povedzte, ja rada čítam.. :D :D
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement