2. deň: Ľudia, ktorým by som niečo chcela povedať

4. november 2012 at 14:27 | Joss |  20 denný projekt
Mám veľa ľudí, ktorým by som chcela niečo povedať, ale myslím, že viacerí si to aj tak neprečítajú a okrem toho niektorým som mala tú česť to už všetko povedať. Preto by som chcela využiť túto možnosť na to, aby som to niektorým možno uť aj zopakovala a niektorým to povedala ako aboslútnu novinku. Budem písať aj ľuďom, s ktorými som sa pohádala a ktorých mám aj napriek tomu veľmi rada a ľutujem, že som im nejako ublížila alebo ich prostre stratila svojou pasivitou v priateľstve alebo nejakou hádkou, ktorú som možno zapríičinila ja. No budem písať aj takým ľuďom, ktorí sa proste rozhodli odísť z môjho života vlastným pričinením. Ja však na nich napriek tomu nikdy nezabudnem a som rada, že som mala možnosť straviť s nimi poriadny kus môjho života. Každý z ľudí, ktorému tu niečo napíšem pre mňa v živote niečo spravil a bude tu aj poďakovanie, ospravedlnenie a snáď to niektorí ocenia. :) Aj keď viem, že viacerí si to pravdepodobne neprečítajú



1. Ako prvým by som rada začala svojim priateľom, pretože si myslím, že pre mňa spravil v živote strašne veľa.
Síce sme spolu spočiatku vôbec nekomunikovali a dali sme sa dohromady až nejako cez Sašu, s ktorou si sa vtedy rozprával, som rada, že som mala možnosť spoznať tak skvelého človeka akým si ty. Musím povedať, že nie každý by pri mne stal v takých situáciách, v akých si pri mne ty a vážne netuším, ako som mohla byť taká slepá, že som si nikdy neuvedomila tvoje narážky na seba, keď sme spolu chodili von. Mama si zo mňa stále robila srandu, no ja som to nebrala absolútne vážne, to je dôkaz o tom, aká som slepá. A okrem toho potrebuješ silnú dávku trpezlivosti na to, aby si to so mnou zvládol a napriek tomu dokážeš mať rád niekoho takého, ako som ja. Chcem sa ti týmto poďakovať za všetko, čo si pre mňa spravil, za všetky tvoje darčeky a tiež za to, že pri mne (hlavne v poslednej dobe) stojíš a si mi oporou v ťažkých chvíľach. Tiež sa ti chcem ospravedlnič za to, čo som ti spôsobila, bolo to síce už v lete, ale aj tak ma to trápi, proste sa to nemalo stať, no asi to už nijako neodčiním.

2. Terezke Urdovej. Prečo chcem povedať niečo niekomu, s kým som nestrávila väčšinu svojho života? Myslím, že je to preto, že mne to napriek tomu, že to tak nie je, príde a musím povedať, že je to úžasný človek, ktorý mi aj za tých pár mesiacov ukázal, že život zmysel má. ;) Však moja Chesterizátorka?!

Chcem ti povedať jedno veľké ďakujem za to, že si ma podržala hlavne vtedy pri tej hádke a bola si proste pri mne. Som ti vďačná aj za ten obrázok, ktorý si vtedy pre mňa spravila, keď som na tom bola strašne zle. Stále si ma rozosmievala, pretože tvoja nálada je nákazlivá a musím povedať, že mám pocit, že si nezaslúžim mať pri sebe človeka akým si ty. Mojim správaním častokrát nedokazujem to, že si takýchto ľudí zaslúžim. ;) Vždy budem spomínať na naše hry, pretože doteraz sa smejem na tých začiatkoch, ako Tezz zobrala Chesterovi čapicu a on ju potom naháňal pomedzi ľudí a nakoniec, keď ju chytil, bola z toho večera a nakoniec svadba. Kto by bol vtedy povedal, že z nás bude taká pevná dvojka? A nebudem klamať, ak ti poviem, že som sa za tak krátku dobu nedokázala na niekoho naviazať. :) Moje ďakujem je teda oprávnené. Ďakujem, ďakujem a ešte raz ďakujem. :) Za všetko. A ospravedlňujem sa za moje odpichy vtedy, keď mám zlú náladu, ale ty mi stále dokážeš to, že sa netreba dať odbiť a pýtať sa, čo sa deje. ;) Dobrý prístup.

3. Terézii Šúlákovej: Si moja spolužiačka. No a samozrejmé je, že ku spolužiakom si ja málokedy vybudujem nejaký vážny vzťah, no ty si mi vážne prirástla k srdcu a je toho veľa, čo sme si za ten vyše rok stihli prežiť. A niekedy uvažujem, ako by to asi bolo, ak by som sa rozhodla ísť na inú školu. Asi by sme sa nikdy nepoznali a to by bolo zlé. Nepoznať tak skvelého a usmiateho človiečika ako si ty, je hriech. Veľký, preveľký hriech! Však my vieme svoje, že Šunka? :D Naše učenie pred dejepisom, počas ktorého zisťujem, že na konci učenia viem toho viac ako ty na začiatku, keď si sa ma to snažila naučiť, čo je celkom nepochopiteľné. Obidve sme motáci ako svet.. :D jedna na účte a druhá na hospodárskych výpočtoch. Nechceme si pomáhať! Pretože ja ti nikdy nepomôžem! Heh.. a potom úsmev na ruke a počúvanie Máji ale Green Day, to je asi taká tradícia už. :D Skrátka si super človek ;) a tiež ďakujem za všetko. :)

4. Davidovi Klikovi: Toto leto to bol práve jeden rok odkedy sme sa spoznali na Aragorne, však? A keď mi je niekedy smutno a nemám čo robiť, čítam si naše staré správy a smejem sa na nich, pretože už len ten začiatok vtedy na skype je u nás vtipný. Ja viem, že som občas strašne otravná, hlavne v poslednej dobe, ale aj tak. Otravná som len k ľuďom, ktorých mám rada. A hehe... naše telefonáty cez skype. :) No nemajú chybu. Robíme rekordy aj keby sme mali byť ticho a tak pretelefonovať 3 hodiny, hlavné je, že je to rekord v telefonovaní, no nie? A ak sa človek nudí a započúva sa do toho, čo tam robíš ty na druhej strane, tak sa ešte celkom dobre nasmeje. :D Smola, že bývaš tak Ďaleko odo mňa, ňách, ale to sa raz zmení.... možno. :D :D

5. Rodičom: Pretože napriek tomu, že sa niekedy nezhodneme vás mám neskutočne rada a vďaka vám žijem a mám čo jesť, mám si čo obliekať. Vďaka vám sa aj niekedy učím, pretože inak by som bola asi vážne hlúpa a nič nevedela. :D A je mnoho vecí, za ktoré vám ďakujem a ospravedlňujem sa. :) :)

6. Alexandre Hotovej: Stratila som ťa a teraz to už celkom isto viem a celkom dosť ma to bolí, no ako som už povedala, nemôžem človeka nútiť do niečoho, k čomu sa sám nerozhodne, ešte stále sme v slobodnej krajine a ja nie som tyran. Tvoj život, tvoje rozhodnutia, spomienky mi však zostanú a zlé rozhodne nebudú, pretože na teba proste v zlom spomínať nejde po tom, čo sme si prežili, preskákali... proste mi je divne, že zrazu si preč a dosť ma to mrzí, ale človek si občas nevyberie, asi to tak malo byť. Každopádne veľa šťastia do ďalšieho života želám.

7. Slovenčinárke: Pretože vy ste mi ukázali, že to ide prezentovať sa pred celou triedou a hovoriť to nahlas a zreteľne. Pretože už, keď som nastúpila na školu, padli ste mi do oka a ja som vás začínala mať čoraz viac rada. :) A teraz ste práve jednou z mojich obľúbených učiteliek, ktoré ma na škole učia. :)

8. Silvii Brnčalovej: Mať možnosť, poviem ti to aj osobne, ale pochybujem, že v mrzkej budúcnosti budem mať možnosť povedať ti to. Ale myslím si, že sa už poznáme strašne dlho a obe máme čosi spoločné. Sme blázni, máme šialené nápady a stále máme spoločné detstvo, na ktoré môžeme spomínať. A mám pocit, že môžem hovoriť o svojej najlepšej kamarátke vôebc, aj keď som ťa už riadne dlho nevidela. Stále si máme o čom písať a občas sa pristihnem pritom, ako sa uškŕňam nad blbosťami, ktoré píšeme. Ale aspoň je na čo spomínať, aj keď virtuálne.. heh a to naše stretnutie ešte v 6. alebo 5. triede, nezabudnem, pekne bolo. :D

9. Ive (Kiwi?): Aj keď sa už nestretávame a kvôli môjmu nedostatku času si píšeme vo veľkých časových skokoch, vždy mi odpíšeš a keď nemôžeš, tak mi to normálne napíšeš a nevykašleš sa na to. A mám pocit, že ak by sa mne chcelo, tak by to ešte stále šloe normálne, ako predtým, aj keď už ani jedna nebývame v Senci, no zase taká diaľka to nie je, no. :D Ale keď si s tebou raz za čas píšem, tak je toho aspoň o niečo viac, ako keby sme si písali každý boží deň. Však ja viem, že leziem na nervy, ale to k tomu patrí, to som proste ja. :D Treba ma proste poslať do zadku a ja dám pokoj. :D Snáď sa niekedy v budúcnosti budeme môcť stretnúť... aj osobne ;)


***
Práve som definitívne vyčerpala ľudí, ktorím som niečo chcela povedať. :) Snáď si to prečítajú. Nikto z nich mi nemusí dať najavo to, že to čítal, ja nikoho nenútim, ale verím v to, že si to prečítajú. :) Verím tomu, že by sa našlo aj viac ľudí, ktorým by som niečo povedala, ale radšej to poviem osobne, ako by som to mala takto písať. ;)
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Lexi | Email | Web | 4. november 2012 at 16:13 | React

Pěkně napsané. Já si to náhodou přečetla :D

2 Joss | Email | Web | 4. november 2012 at 16:16 | React

[1]: Ďakujem. :-)

3 Lexi | Email | Web | 4. november 2012 at 20:05 | React

[2]: nemáš zač :)

4 sisa | 5. november 2012 at 20:24 | React

ďakujem veľmi :-) krásne si to napísala ;-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement