Proste... život

1. november 2012 at 13:41 | Joss |  Z môjho pohľadu

Žijem svoj život tak, aby som neskôr nemusela so slzami v očiach uvažovať nad svojimi hlúpymi chybami. Ja viem, že som ako všetci ostatní a robím vo svojom živote mnoho zlých rozhodnutí. No na rozdiel od iných ľudí sa so svojimi rozhodnutiami viem zmieriť napriek tomu, že si uplne uveodmujem zlý smer mojich predošlých rozhodnutí.



Žijem originálny život, nie taký život, aký by mi ho niektorí chceli napísať. Treba si uvedomiť, že ja som proste ja a tak to aj zostane, pretože to tak by byť a tým pádom za všetky svoje rozhodnutia zodpovedal jedine (a nikto iný) len ja.

Ako sa totiž hovorí:

,,Každý sme strojcom svojho šťastia."

Ja si teda myslím, že ku šťastiu stačí tak málo a pritom k tomu málu je strašne dlhá a náročná cesta, no uznávam, že to málo, ktoré nás raz za čas stretne nakoniec stojí za to, aby sme zaň bojovali. Pretože práve to málo je to šťastie.

Nikdy nemôžeme vedieť, čo si pre nás ten tam hore pripraví. Veď toľkokrát som si už povedala, že ma už nič nedokáže prekvapiť, a (no predstavte si) vždy sa niečo také našlo. A práve o tomto je život.

Človek častokrát zakopne a niekedy má pocit, že sa zo zeme, na ktorej sa ocitá, už nikdy nepostaví. Vždy je tu však niečo alebo niekto, kto mu z tej zeme pomôže vstať. Ľuďom hovoríme kamaráti alebo priatelia a veciam hovoríme príčiny. V živote je mnoho príčin na smútoka mnoho príčin na radosť. A všetko treba brat tak, ako to príde. Aj ten kopanec dostávame zaslúžene. Slúži na to, aby nám tam ten hore ukázal, že niečo robíme zle a mali by sme to zmeniť.

Snaží sa nám roztvoriť oči, aby sme začali vnímať to, čo sme v zaslepení nevnímali tak, ako by sme mali. Snaží sa nás priviesť na cestu, ktorá bude pre nás správna. Snaží sa privieť nás k rozumnejším a lepším rozhodnutiam nielen pre nás ale aj naše okolie.

Proste... jedno slovo: Život. Život je všetko, čo človek potrebuje. Život je to, za čo človek bojuje. Človek musí žiť! A musí žiť správne! A musí hľadať svoju životnú cestu.

Aj napriek tomu, že som od života za svojej existencie dostala mnoho kopancov, musím povedať, že rozhodne stojí za to žiť ho ďalej aj so "zraneniami", ktoré mi spôsobil v minulosti. Niekedy sa síce môže dostaviť pocit nepotrebnosti alebo menejcennosti, ale verte (či aj neverte!) tento svet nás potrebuje. Veď bez nás rôznorodých a takmer za každých okolností nevypočítateľných ľudí by tu na Zemi bola nuda.

A preto treba žiť, aby sme sa neskôr mohli smiať na tom, aké chyby sme spravili. Nech si tento svet zapamätá, že sme tu kedysi boli.
 

Be the first one to judge this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Lexi | Email | Web | 1. november 2012 at 14:45 | React

Ahoj. Moc děkuju za spřátelení. PS. Pěkný design. Pamatuju si ještě ten světle modrý, ale tenhle je lepší :D

2 Miku a Asa | Web | 1. november 2012 at 18:07 | React

Pekne napísané.
Nemôžeme nájsť práve šťastia pokiaľ nepadneme nadno čo? :D Myslíme, že každý dostal už veľa kopancom, ale vždy sa treba postaviť a ísť ďalej. Veď žijeme len raz nie? :D :D Źivot si treba užívať pokiaľ tu je :D

MIKU:
Už sa mi stalo veľa vecí a často som sa chcela vzdať no nikdy som to nespravil kto vie prečo? Možno zo strachu alebo skôr preto lebo som sa ešte vzdať nechcela a tak sa riadim vetou: "Žiť chce odvahu, smrť je niečo ľahké."
Veď každý si zaslúži druhú šancu nech už spravil čokoľvek nie? :D

3 gllambition | Web | 2. november 2012 at 17:43 | React

krásne napísane toto ma dostalo : ,,Každý sme strojcom svojho šťastia." :-)  skvelý článok

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement