5 vecí, o ktorých si želám, aby sa nikdy nestali

1. december 2012 at 13:06 | Joss |  20 denný projekt
I am too bad... in my life...


Uno, dos, tre... pray to your God, people!

Deň dvanásty

5 vecí, o ktorých si želám, aby sa nikdy nestali


Zadanie znie... 5 vecí a ja sa s tým práve chystám pobiť. Hm, netuším, či toľko vecí nahrabem, ale myslím, že nejaké tie tri veci už mám premyslené, takže, ak ešte tento projekt niekto sleduje, tak sa môžete začítať po dlhej dobe do jeho pokračovania. Rozhodne ma tým potešíte. :)



  1. Možno vás to nikoho neprekvapí, keď napíšem, že medzi prvé veci, ktorých sa bojím, že sa stanú je strata môjho priateľa. Asi ako každá zadaná týnedžerka sa bojím práve tejto veci. Je to dosť divné, pretože sme sa na túto tému už rozprávali a zakaždým mi povie to isté: "Ja by som to nikdy nespravil. Nechcem byť ten, ktorý bude ubližovať." No napriek tomu ma celkom často napadá práve táto myšlienka, že by sme sa mohli rozísť. Dosť by ma to bolelo.
  2. Hádať sa neustále s rodičmi. Nechcem aby sa to dialo, no deje sa mi to takmer denno denne. Denno denne prehlasujem, že kompletne neznášam svojich rodičov napriek tomu, že kdesi v hĺbke si uvedomujem, že to nie je pravda. Lenže ja nie som jediná, ktorá môže za tieto veci a za naše hádky. Nuž, ale to je môj pohľad. Ja sa s nimi tak nerada hádam, predsa len sú to moji rodičia a nemôžem sa jedného krásneho dňa zobudiť na to, že to nie sú moji rodičia a sú mi ukradnutí. Tak to na svete nechodí.
  3. Blížia sa Vianoce a pre mňa je predvianočné obdobie dosť ťažké. A to nielen z toho dôvodu, že všetko okolo príliš žije. Ja mám Vianoce rada vždy som ich rada mala, aj keď to na sebe nejako zvlášť najavo nedávam. Ja si to proste v tichosti užívam. Lenže takto asi pred rokom sme prišli o uja. Stále to dosť bolí pri pomyslení na to, že som nemala možnosť sa s ním rozlúčiť a niečo mu aspoň povedať. Stále bolí myšlienka na to, že už nie je medzi nami a preto si tak strašne želám, aby sa to nebolo stalo tak, ako sa to stalo. Ale stalo sa a už sa nikdy neodstane, možno by som si to mala proste prestať vyčítať... len keby to v mojom prípade šlo..
  4. A znova zamierim do budúcnosti a k niečomu, čo nechcem, aby sa stalo. Rozhodne nechcem, aby v mrzkej budúcnosti a.. no ja to vlastne vôbec nechcem. Nechcem, aby zomrel niekto z mne blízkych ľudí. Ja si bez nich proste svoj život neviem predstaviť, či už je to moja starká, starký (aj jedni aj druhí starkí), mama, otec... brat. Proste.. neviem, čo by som bez nich na tomto svete robila. Ja mám proste taký pocit, že ak by oni odišli, ja by som neprežila.
  5. A poslednou vecou, ktorú rozhodne nechcem je to, aby som po smrti proste upadla do zabudnutia. No a nielen do smrti, už takto sa mi často stáva, že druhí na mňa proste zabudnú alebo ma prehliadajú. Je to dosť nepríjemný pocit a občas sa cítim ako duch. Želám si, aby sa to zmenilo a nestávalo sa to často, prípadne, aby sa to nestávalo vôbec.

Viem, že som dlho do tohto projektu nič nepripísala, ale ja akosi v poslednej dobe absolútne nemám čas. Bijem sa tým, ako to len ide, ale proste popri škole, na ktorú chodím. Musíte pochopiť, že je to zložité. A okrem toho ma trápi ešte strata kamarátky. Bolo to už dávno, ale stále sa objavuje v mojom živote... aj keď len v mojej hlave a v mojich spomienkach. Je to ťažké a len vďaka priateľovi a kamarátke to zvládam. A kvôli štrajku v škole máme dosť sklz, takže z každej strany na nás tlačí niekto iný, verte, že to nie je nič príjemné. Dúfam, že dnes sa mi podarí byť trochu viac aktívna. Dosť ma mrzí, že som tu dlhý čas nemohla byť, ale nie je to len o mne, je to trochu aj o mojich rodičoch a voľnom čase.
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 gllambition | Web | 1. december 2012 at 13:34 | React

Dakujem za hlas a áno ak budeš niečo potrebvať urobím to pre teba :-)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement