Čo pre mňa znamenajú rodičia?

28. december 2012 at 18:07 | Joss |  20 denný projekt
Rodičia sú tí, ktorí s nami zotrvajú naveky. Aj po tom, čo nás opustia.


Deň dvadsiaty


Rodičia.. to sú tí, ktorí vždy zodpovedali a aj budú zodpovedať za náš život a výchovu, kým sme ešte deti. Podujali sa na túto neraz neľahkú úlohu, aby sme my mali peknú budúcnosť. Možno si to viacerí ani neuvedomujeme, ale tá cesta, po ktorej ideme... práve tá je nám umožnená aj práve vďaka našim rodičom. Nie je to len o tej našej snahe, je to skôr o tej spoločnej spolupráci s našimi rodičmi. Pretože, ak sa naučíme spolupracovať s nimi, môže to byť nakoniec ľahšie, než sa môže na prvýkrát zdať. Mnoho vecí vďaka rodičom môžeme prežiť. Rodičia by mali byť našou oporou a my by sme sa im za to mali aj primarane vedieť odvďačiť.



Ja viem, že miestami som neznesiteľná dcéra, že odvrávam a že som trucovitá a často sa urážam alebo zvyšujem hlas za zbytočnosti a doslovné hlúposti. No na druhej strane by som si to mohla zobrať takto.. svojich rodičov mám neskutočne rada, aj keď to občas nedávam jasne najavo a kričím do sveta, že ich nenávidím z celej duše za to akí sú. No ja si neviem svojich rodičov predstaviť iných. Sú proste úžasní a aj keď sa občas nezhodneme, vieme držať pokope.

Dalo by sa povedať, že som si vždy viac rozumela s otcom ako s mamou. Ono to vždy bolo tak, že otec ma viac rozmaznával a vždy sa ma zastával. Neznamená to však, že som od neho nedostávala výprask, keď som bola malá. Samozrejme, že dostávala.. a ešte k tomu aký! A občas aj za to, čo som nespravila alebo som za to vôbec nemohla. A práve vtedy som vždy prehlasovala so slzami na tvári, že ho neznášam najviac na svete. Ale vždy ma napokon niečo prinútilo vrátiť sa k nemu, pritúliť sa k nemu, objať ho a proste mu odpustiť.

Oproti tomu. Voči mame si toho dovoľujem omnoho viac a občas jej dokážem povedať na plné ústa niečo, čo ma neskôr dosť mrzí. Je to asi tým, že ona bola na mňa vždy príliš dobrá, síce mi tiež dala výprask, ale občas, keď sa mi podarilo utiecť jej, proste to vzdala. Nedokázala sa dlho hnevať. Jej hnev je vždyslabší ako ten otcov a práve preto som si voči nej vybudovala menší rešpekt ako voči otcovi. Mám ju veľmi rada, pretože ma púšťa k vareniu a učí ma základy. Pripravuje ma na moju vlastnú domácnosť.

Občas sa síce cítim ukrivdená, keď mi rodičia hovoria, že nechodím von a že sa mi nechce ani pomáhať a že som lenivá. Je pravda, že občas som proste dosť neochotná alebo sa zle zobudím a strašne na všetkých kričím a vybíjam si na nich zlosť. No na druhej strane, nakoniec vždy spravím to, čo sa odo mňa očakáva. V poslednej dobe sa tiež poctivo učím do školy a snažím sa nachytať ešte nejaké dobré známky. No vždy to skončilo tak, že brata pochválili viackrát ako mňa. Možno aj to ma trochu utláča. No a zároveň ma to núti snažiť sa viac v škole.

Viem, že moji rodičia nerobia príliš veľké rozdiely medzi mnou a bratom. Uvedomujú si totiž, že sme obaja ako také puzzle. Dopĺňame sa navzájom. Ja viem už celkom variť, žehliť a viem také tie domáce práce. On sa dobre učí (nehovorím, že ja nie!) a vyzná sa v technike, ktorá je pre mňa takpovediac zatiaľ tabu.

Rodičia nás oboch vedia oceniť a vždy nás za každý úspech chvália. Oni si už celkom dosť všimli, ako som sa zmenila po určitých udalostiach a tiež vedia vycítiť, že sa mením a nemám to tiež trochu ľahké, no aj oni majú svoje hranice a ja to občas preháňam, takže vznikajú "menšie" hádky, ale my sa cez ne predsa len vieme dostať a vždy nakoniec držíme spolu.

Svojich rodičov mám veľmi rada a nechcem o nich prísť, aj keď viem, že jedného dňa... ale to je ešte veľmi ďaleko a nechcem na to myslieť. Napriek tomu, že netuším, čo si pre nás budúcnosť prichystala. Ja verím, že so svojimi rodičmi budem ešte dlho, dlho, až kým sa mi nepodarí osamostatniť sa.

Dala som si predsavzatie, že za to, čo mi do života dali rodičia, sa o nich budem starať ja, keď už oni nebudú vládať. Dúfam, že sa mi podarí splniť ho.

Moji rodičia sú pre mňa strašne veľa. :)
 

2 people judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 blažena | Web | 28. december 2012 at 18:17 | React

Tak tohle je pravdivé, já už rodiče dávno nemám a občas mi přijde, jako by byli se mnou, jako by mi pomáhali.

2 Lexi | Email | Web | 29. december 2012 at 12:38 | React

Ano, rodičům vděčíme za vše..

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement