Moja prvá láska a môj prvý bozk

5. december 2012 at 19:16 | Joss |  20 denný projekt
Keep calm and love me.
I am only your.


Deň štrnásty

Moja prvá láska a môj prvý bozk


Dopracovala som sa teda nakoniec až k tejto téma. Téma štrnásteho dňa, na ktorú je zvedavý akurát môj priateľ, znie: Moja prvá láska a môj prvý bozk. Hm, takže by som sa do toho mala pustiť a teda dnáď sa do toho aspoň niekto začíta, aby som mala akú takú popularitu, ale do tejto témy.. no budem sa snažiť rozpísať sa.



Nikdy som netvrdila, že som ľahko prístupný "tovar" a že si ma druhí veľmi ľahko dokážu získať na svoju stranu. Vždy to bývalo presne naopak, nebola som dostupná každému a len veľmi málo ľudí si dokázali získať moje srdce a moju náklonnosť. Vždy som rada z diaľky obdivovala skutočne krásnych chalanov, ktorí boli pomaly idolmi školy. Vždy som si v hlave dokázala vyvolať prestavu toho, aké by to asi tak bolo, ak by som s niekým takým pekným chodila. A to som bola ešte piatačka. Proste malá...

Neskúsená naivka. Za takú ma mnohí ľudia považujú. Ja si však dovolím namietať. Ja nie som neskúsená a už vôbec nie som naivná, ak by som bola naivná otvorila by som sa každému hlupákovi, a to ja rozhodne nerobím. Mám s tým dosť veľké problémy. Neverím ľuďom.

Nuž, aby som sa dostala k téme. Mojou prvou láskou bol vraj niekto, kto nikdy neexistoval, preto to nechcem rozoberať, priatelia vedia pravdu, aspoň tí skutoční a tí druhí nech si pekne krásne trhnú svojimi nožičkami a tiahnu odo mňa do pekla.

Nie, toto nebola moja skutočná prvá láska. Ja som sa skrátka potrebovala skryť za niekoho, kto neexistoval. Snažila som sa uchrániť sa pred tou skutočnou láskou, o ktorej som ešte vo svojej ôsmej triede, keď sa mi ten nápad zrodil v hlave, pochybovala. Pochybovala som sama o sebe, to som však mnoho vecí nevedela a možno vedieť nechcela alebo si ich skrátka odmietala pripustiť.

Vždy pri mne stál človek,ktorý ku mne prechovával city... a podľa toho, čo viem, dosť dlho na to, aby som si to všimla. Lenže ja som si to všimla až rok po tom, ako sme opustili brány školy a takmer sa to rozpadlo. Ja som proste vždy bola slepá... na strednej som sa ešte dlho skrývala pred skutočnosťou, potom som však prišla na to, že to nie je riešenie, ukončila to a dala sa s ním dokopy. On o tom spočiatku nič nevedel. A bolo to tak pre mňa dobré. Ale pri ňom som skutočne zistila, čo je to skutočná láska a prišla som na to, že na svete je aspoň jeden človek, ktorému na mne záleží. Preto som sa mu zverila s pravdou a on ju proste prijal. Nič mi nevyčítal.. len mu chvíľu trvalo, než si uvedomil, že ten na koho žiarlil je proste... nereálny. Bolo by to komické, ak by to bolo v nejakom filme, ale toto je proste krutá realita.

Ešte v časoch, keď sme spolu nechodili, ale chodili sme spolu len von ako kamaráti. Mnohokrát sme sa rozprávali na divné témy, ktoré dosť smerovali k vyznaniam lásky, ja som to však brala viac ako žart, nie ako skutočnosť. Potom mi jedného dňa mama vložila do hlavy chrobáka: "Prečo s tebou stále chodí von?" pýtala sa ma vtedy a ja som vtento deň a potom ešte a mnoho ďalších premýšľala, kým ma nezačala boleivať hlava. Premýšľala som práve nad touto otázkou a aj nad mojim postojom ku nemu. Čo k nemu vlastne cítim? Pýtala som sa sama seba. V hlave chaos.

Veľa tomu nepridala ani moja spolužiačka, ktorá automaticky začala s tým, že sa určite jedného dňa dáme dokopy. Ja som to vtedy pokladala za nereálne a proste sa na tom len skvelo zabávala. To som však netušila, čo z toho nakoniec bude. A... ona mala v podstate vtedy pravdu, dali sme sa dokopy.

Sme spolu už vyše pol roka a prežila som si s ním hromadu prekrásnych chvíľ, či už u mňa doma, v Bratislave, uňho doma alebo ešte vtedy, keď som bývala v Senci. My si na seba vždy dokážeme nájsť čas a ak mám byť úprimná, mama je z toho celkom na nervy. Nemá však už čo vytknúť, pretože stále sa učím rovnako a zhoršilo sa mi len správanie v poslednej dobe, tak keď už nič iné, tak mi nadáva len za to, ale ja si svoju prácu plním podctivo a asi to všetkých štve. Tak na mňa stále kydajú. Há... ja som bojovník. :D

Prvý bozk. Popravde, uskutočnila sa za divných spomienok a za prítomnosti osoby, ktorá už teraz nie je súčasťou môjho života. Avšak, myslím, že na tento deň nikdy nezabudnem, pretože bola práve s ním a bolo to krásne, napriek tomu, že ja sama (a myslím, že ani on nie) som nevedela, čo presne robiť. "Kamarátka" tam nebola fyzicky prítomná, ale sme s ňou akurát vtedy telefonovali. V ten deň sme boli v kine na Abrahámovi Lincolnovi - Lovec Upírov, skvelý film, ale ja som sa popri tom všetkom, na čo som myslela, ani poriadne nesústredila.

Teraz už viem, že bozkávanie nie je veda, ak sú na to dvaja. A okrem toho, to nemám s čím porovnať. :D Chá, ale mne sa to proste páčilo, páči a myslím, že bude páčiť.

Toľko k tomu. :)

P.S.: Milujem ťa. ;) (Iba pre jednu osobu)
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Lexi | Email | Web | 6. december 2012 at 15:35 | React

Krásné ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement