Very generous day!

26. december 2012 at 18:23 | Joss |  Téma týždňa
Pred dvoma dňami sme mali skvelý deň. Spolu s mojou rodinou sme strávili úžasný deň, ktorý sa síce nezačal práve vzorovo, tak ako v niektorých filmoch, ktoré idú v tomto období v televízii, ale skončil sa krásne, až to znie neuveriteľne.

No, o ktorom dni asi rozprávam? Predsa o našom Štedrom dni.



Keď som sa ráno zobudila, naši boli akurát na odchode. Mama v tento deň mala v robote odrobiť tri hodiny a otec sa rozhodol ísť preto s ňou, vraj sa mu to na tri hodiny oplatí, keďže doma aj tak doobeda na Štedrý deň nie je čo robiť. Takže šiel s ňou a ja s bratom sme zostali sami doma, pričom sme mali niekoľko pokynov od rodičov, ktoré sme mali splniť doobeda. Brat mal doložiť do krbu a ja som mala vyložiť neskôr kapra z chladničky, aby sa stihol rozmrznúť, či niečo také mi bolo povedané.

Moja časť práce dopadla veľmi dobre, až som sa divila, že sa niečo nepokazilo alebo že mi ten kapor nespdol na zem. Spravila som všetko podľa pokynov otca, ktoré mi hovoril do telefónu. Heh, však to by nebol môj otec, aby nedirigoval všetku prácu, ale som rada, že mi zatelefonoval, inak by som asi ani nevedela, no. :D

S bratovou časťou to už bolo trochu horšie. Ešte ráno som otca počula, ako mu všetko vysvetľuje, že čo má robiť presne a podobne. Nuž, tak on sa teda do toho pustil, problém bol však v tom, že keď to robil, zadymilo sa nám v dome a strašne to smrdelo. Pritom podľa toho, čo som ráno počula, brat to robil rpesne podľa pokynov. No nás ani vo sne nenapadlo, že máme na komíne dvierka, ktoré trebalo otvoriť, keď sme to tam nakladali. Preto sme museli vetrať celý dom skrze, ale inak to nebolo až také zlé. A nakoniec sme sa na tom ešte riadne zasmiali aj s bratom.

O dvanástej som akurát končila s počítačom a šla sa riadne pripraviť, aby som to všetko večer potom stíhala. Akurát keď som skončila so svojimi prípravami na Štedrodennú večeru, naši dorazili domov a spustila sa vlna príkazov a zrazu bolo všade rušno.

Najprv sme sa pustili do prípravy násho obedu - tvarohové pupáčky (mňam). Tie boli hotové prakticky za chvíľu. Ja som s nimi otcovi pomáhala, pretože u nás máme plynový sporák dolu v pivnici a je dosť komplikované zobrať tam všetky potrebné veci naraz. Tak som sa nebehala hore-dole po schodoch práve ja, ale nakoniec to bolo zaslúžené, nejedla som sa. :D Aspoň viem byť na niečo užitočná, tak to poviem. A to by nebolo u nás ani normálne, ak by nenastali nejaké komplikácie. Samozrejme, že sa nám nestihol rozpustiť tvaroh. Otec bol z toho nervózny, pretože akurát ten sme potrebovali a on to už celé zamrznuté vykydol do misy s uvarenými pupáčkami. No a ono to bolo dosť komplikované. Pokäsil sa to ako tak rozpustiť ešte s horúcim maslom, ktoré tam ide tiež, ale akosi to nepomáhalo. Mne to bolo vtipné, no jemu to asi celkom jedno nebolo.

Ale nakoniec sme sa najedli,podarilo sa mu rozbiť ten tvaroh. A mne je to stále smiešne, pretože z toho robil otec vtedy takú vedu a ja som ešte hovorila, že sme to mali strčiť do mikrovlnky, ale oni ma ignorovali, tak som si šla po svojom a nechala ich, nech sa trápia. A nepovedali mi nakoniec, že som asi mala pravdu s tou mikrovlnkou? :D

Po našom obede, ktorý dal otcovi neuveriteľne zabrať, sme sa pustili do vianočných príprav. Celkom dosť ma prekvapilo, keď mama povedala, že polievku stihla uvariť zatiaľ, čo otecko chystal obed. Hm, tak to teda bolo. Polievka hotová takto v predstihu, ale na druhej strane sme sa aspoň mohli pustiť do upratovania a podobných vecí.

Spoločnými silami sme poupratovali dom (povysávalo sa, poutieral sa prach a ja som nakoniec poumývala podlahu). Potom sme sa ja, mama a brat pustili do pripravovania majonézového šalátu. Ja som šúpala uvarené vajíčka, brat zemiaky a mama to celé dávala dohromady, solila a premiašavala, aby sa to roadne dochutilo a tak. Bolo nám neskôr povedané, že brat mal robiť radšej tie vajíčka a ja som mala šúpať zemiaky, pretože som vraj prirýchla oproti môjmu bratovi na tieto veci. :D No a tak, keď som ošúpala svoje posledné vajíčko, vymenila som sa s bratom pri zemiakoch a dokončila jeho prácu. Potom sme zavolali do služby otca, ktorý šalát dokončil spolu so mnou.

Asi hodinka nám zostala voľná, tak sme šli na chvíľu pozerať televíziu a užívali sme si chvíľu voľna. Mama povedala, že stačí tak okolo štvrtej začať pripravovať kapra a tak aj bolo. Ona sa pekne o štvrtej zdvihla a šla si obaľovať kapra. S tým som jej ja nemohla pomôcť, pretože je to dosť hnusná práca, takže si to robila sama.

Po dokončení vysmážania kapra sme sa pomaly začínali obliekať a dávať do poriadku. Ja som pomáhala mame s chystaním Vianočného stolu, ktorý sme tento rok mali daný tak, že bol pri krbe. Dosť ťažko sa to vysvetľuje. Predsieň a obývačku máme tak trochu spojenú, takže v predsienke (ja tomu tak hovorím) máme veľký stôl a tam v predsienke je aj krb, no tak stô sa posunul do obývačky, pretože by sa to vraj nedalo pri krbe vydržať. :D Tak sme to chystali, chystali sme aj seba a nakoneic sme dali darčeky pod stromček. (Čo bolo frustrujúce, nemohli sme ich rozbaliť a pritom sme na ne celú večeru čumeli! :D).

Po večery sme sa rozbehli rovno k darčekom. Ja som si rozbalila tie svoje a bola som strašne rada aj za tie darčeky, čo som dostala. Skutočne ich nebolo nejako veľa, ale potešili ma. :)

A ja som sa rozhodla, že vám sem hodím aj moje odfotené darčeky, aby sme mali predstavu o tom, čo som dostala tento rok na Vianoce a ak by som sa neskôr dostala znova k tomuto článku, aby som sa mohla smiať na tom, čo ma kedysi vedelo tak strašne potešiť. :) Pretože každý rok je to niečo iné. :D

  • knižku, o ktorej som sa nakoniec dozvedela, že je od otca, takže ma to celkom dosť potešilo :)
  • 8 GB SD kartu od brata, tomu som sama povedala, že niečo také potrebujem, ale ja už som pomaly aj prestávala veriť, že by bol schopný mi niečo takéto kúpiť.
  • termohrnček od mamičky, ktorej som ho spomínala raz len tak medzi rečou a ani som to prílič nečakala pod stromčekom.
  • teplučké pyžamko, ktoré mi tiež kúpila mama a dosť ma ním potešila, pretože som zistila, že tých mám mizerne málo. :D
  • rádiobudík, z ktorého som zostala celkovo v šoku. Mama mi na to povedala: "To aby si nespávala so zapnutým mobilom pri hlave." Nuž, tak som bola dojatá, ale aspoň ráno budem konečne vedieť, koľko bije. :D
  • modré nohavice, ktoré som si už veľmi dlho želala mať vo svojom šatníku. Mamička na mňa znova raz myslela a potešila ma. :)
  • teplučký župan, ktorý sa mi vždy zíde po sprche. Mávam dosť problémy s tým, že mi je zima, keď vyjdem zo sprchy, takže ten župan je skutočne originálny. Ale mama vždy vie, čo kúpiť. :)
Keď sa tak na to pozriem, zisťujem, že tých darčekov síce nebolo tak veľa, ako predošlé roky, ale zase ich nebolo ani tak málo a musím sama povedať, že som ich očakávala omnoho menej, takže som bola milo prekvapená. Pričom, keď som rozbaľovala župan, tak som si aj myslela, že mi kúpili macíka alebo niečo také, pretože to bolo mäkké a hebké. :D
Darčeky ma potešili a ja dúfam, že potešili aj tie moje zase ich. :) Každému som dala niečo iné. Mame som dala knižku od jej obľúbenej spisovateľky, bratovi som dala knihu od Dominika Dána a otcovi som kúpila básničky venované Ockovi a dáždnik, ktorý mi poradila mama.
S týmito Vianocami som neuveriteľne spokojná a musím povedať, že boli skutočne krásne. A bol aj sneh a tiež polnočná omša, na ktorú som bola ešte aj hore. Snáď prvá polnočná omša, na ktorej som bola a teda stálo to za to, to vám poviem. :) Sme sa zasmiali aspoň a potom sme šli spať až o druhej ráno na ďalší deň. Bolo to celkom náročné, ale my sme to zvládli.
Dúfam, že takéto Vianoce zažijem aj na rok. :)
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Miku a Asa | Web | 27. december 2012 at 14:03 | React

ten župan je zlatí :)

2 Lexi | Email | Web | 28. december 2012 at 11:45 | React

:D Krásné dárečky.. J8 jsem tento rok utratila všechny peníze abych koupila rodině, kamarádům apod., takže mi nic nezbylo :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement