4 Živly

12. january 2013 at 13:14 | Joss |  Téma týždňa

4 živly


Ležím na posteli a pomaly zaspávam. Pred očami sa mi vytvárajú rôzne obrazy a moje myšlienky sa pomaly spomaľujú a niektoré moje predstavy sa začínajú prenášať do môjho podvedomia a ja sa postupne vnáram do sladkých snov.

Vnáram sa do jedného z mála s nov, ktoré sa mi v noci zvyknú snívať.



***

Prebúdzam sa. Som znova na svojej posteli. Niečo je však iné. Na nohách cítim čosi mokré. Preľaknuto sa prudko posadím na posteli a pozriem sa smerom na moje nohy. Pri pohľade na ne ma chytí panika a najradšej by som sa rozkričala, ale keď otvorím ústa, mojej potrebe nie je vyhovené. Prečo však mám nohy mokré od akejsi vody? A je to vôbec voda? Čo to má znamenať? Snažím sa upokojiť sa, no akurát v tom momente sa okno na mojej izbe rozletí pod náporom silného vetru.

Vyjavene sa pozriem na okno a sledujem, ako sa vietor pohráva so záclonou, ktorá je zavesená na garniži. Tá drží ešte malý moment na stene nad oknom, no nakoniec sa odtrhne a letí priamo na mňa. Znova by som chcela kričať, inštinkt mi dokonca napovedá, že by som sa mala uhnúť, ale nič z toho nerobím, miesto toho si rukami len prosto zakryjem tvár a prikrčím sa na posteli. Čakám náraz, no keď nepríde ani po minúte, dvoch čakania, zložím ruku a pozriem sa hore.. Garníž visí priamo nado mnou a mierne sa kolíše vo vzduchu. Ono by to nebolo nejako zvláštne, keby garníž bola zavesená na nitkách alebo na niečom skrátka, no ona tam len tak visí!

Konečne sa vypracem z postele a vzdialim sa od garniže. Zahľadím sa na celý ten výjav a znova zacítim chladenie na nohách. Takmer by som pri tom všetkom zabudla. Ony sú ešte stále mokré, ale čo je divné, voda akoby sa na nich tvorila sama od seba, kvapky sa mi tvoria tesne pod kolenami a stekajú po nich. Okolo mňa sa tvorí už malá kaluž vody, čo je nepochopiteľné.

Z úvah nad tým, čo sa deje s mojimi nohami ma vytrhne strašný rachot. Niečo sa zjavne rozbilo. Hlavou sa natočím smerom k oknu a zistím, že vietor spravil ďalšiu neplechu - zhodil črepník s fialkou, ktorú mal môj otec vždy tak rád. Zdesene sa pozriem na úbohú fialku, ktorá teraz bezmocne leží na podlahe a vietor sa pohráva s jej lupienkami, až ich poodtŕha a rozfúka po celej miestnosti. Dráždi ma v očiach. Rukou si zotriem slzičku, ktorá sa mi vytvorila v oku a pozriem sa na zem rozsypanú na zemi. Vietor sa s ňou pohráva, vynáša ju do vzduchu. Uvedomím si, že sa s ňou deje niečo zvláštne... ona sa vo vzduchu spája a začína sa z nej čosi tvoriť. Po pár minútach pozorovania si uvedomím, že z hliny sa vytvára malý vtáčik. Vietor to všetko drží pohromade.

Zrazu zacítim nejaký tlak na mojich nohách. Keď sa pozriem dole, všimnem si, že voda z nôh a aj zo zeme sa ťahá do výšky, presne smerom k vtáčikovi z hliny. Vytvorí sa z nej veľká vodná bublina a vtiahne do seba vtáčika. Zem okamžite začne sať vodu, kým bublina úplne nezmizne. Teraz je vtáčik z blata, no vôbec nie z obyčajného. Vyzerá to tak, že ho to drží po hromade. Vietor sa s ním chvíľu pohráva, no vtáčik sa mu začne brániť. Zamáva krídlami a spraví protivietor, ktorý ma prinúti spadnúť na kolená a zakryť si rukami tvár.

Sledujem boj medzi vtáčikom a vetrom, keď vtom vtáčik zrazu vzbĺkne. Zakričím a chcem sa postaviť, no niečo ma drží pri zemi a tak vtáčikovi nemôžem pomôcť. Sledujem, ako padá k zemi, kým na ňu nedopadne.

Znovu cítim ten tlak ťahajúcej sa vody z mojich nôh. Voda uhasí oheň na vtáčikovi a mne sa naskytne zvláštny pohľad. Vtáčik je črep. Je to vypálený keramický črep. Hľadím v šoku na vtáčika na podlahe a akosi tomu všetkému nedokážem uveriť, nerozumiem tomu...

Začujem kroky od dverí a otočím sa k nim. Stojí v nich vysoký tmavovlasý chlapec a hľadí priamo na mňa. A ja hľadím zase naňho, do jeho tmavých uhlíkových očí. Jeho vlasy povievajú vo vetre. Pristúpi ku mne v tom momente vietor ustane a voda z mojich nôh sa stratí.

"Ako?" spýtam sa potichu.

"4 živly.." povie prosto a pomôže mi vstať zo zeme.

***

Prudko sa strhnem zo snu a dezorientovane sa rozhliadnem po izbe. Všetko je tak ako má byť, moje nohy sú suché a na zemi neleží žiadny vtáčik. A fialka je na svojom mieste. Ruku si položím na ľavú stranu hrude a cítim, ako mi srdce splašene bije. Zakrútim sama nad sebou nechápavo hlavou a znova sa vnorím do ríše snov.
 

3 people judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 silentday | Web | 12. january 2013 at 13:43 | React

Moc hezký napsané :)

2 Rebele Girl | Web | 12. january 2013 at 16:27 | React

je to pekné..budeš v písaní tohto aj pokračovať,alebo len jeden diel? :D je to fakt dobré

3 Lexi | Email | Web | 12. january 2013 at 16:33 | React

Pěkně napsaný sen :D No nijak bych se nebála, spíš.. já nevím :D

4 Pagess | 12. january 2013 at 18:13 | React

Jde vidět že komentář č. 1 to nečetl D: to vždycky poznám :D někomu se nechce to číst tak tam napíše :D moc pěkné :DDDDDD
Jinak já to četla, ale nemohla jsem se do toho dostat, co to jako je, jestli to je nějaká povídka nebo tak :D pak mě zarazila ta garniž :D říkám si to bude asi nějaký nesmysl, pak jsem sjela ke komentům a psali že je to sen :D tak už mi to dávalo smysl :D Zajímavý sen :D mě se tež vždycky zdají blbosti, ale zase více reálné :D

5 Faint | Web | 13. january 2013 at 11:58 | React

Úžasné! O živloch sa tiež pokúšam písať, ale toto bolo dokonalé :) Mať taký živý sen...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement