Chesterova kamarátka

26. january 2013 at 20:47 | Joss

Chesterova kamarátka


Stojím uprostred pustej izby. Nateraz je vyprázdnená a na jej zemi sú rozprestreté noviny, v ktorých si môžete prečítať rôzne články z bulváru i z politiky. Momentálne sa však absolútne nezaujímam o to, čo je v ktorom článku napísané, lež sledujem škvrny na nich. Sú rôznofarebné, pretože aj izba bude rôzne nafarbená, teda.. ešte nikto netušíme, ako to skončí.


"HEJ!" vytrhne ma z myšlienok hlas môjho kamaráta - speváka zo skupiny Linkin Park, s ktorým sa poznám už roky a je to ten najlepší človek. Chester je kôpka radosti a je nevypočítateľný. "Prestaň sledovať tie hlúpe noviny a radšej mi pomôž, Am!" Nestihnem sa spamätať natoľko, aby som sa uhla štetcu, ktorý na mňa hodil. Obtrie sa mi o tvár a zanechá na ňom modrú čiaru. Udivene sa naň pozriem a skôr, než si uvedomím, čo robím, moje telo sa poň zohne, namočí ho do červenej farby a hodím ho späť naňho.

"Nikdy, už nikdy, po mne nehádž mokré štetce, ty hnusák!" zahučím naňho a on sa začne smiať, no môj štetec ho zasiahne a zapotáca sa, spolu s rebríkom, na ktorom spadne sa zrúti a zostane na zemi zavalený rebríkom. Jedna ruka v kýbli v ružovučkou farbou a na hlavu mu spadne vedro s farbou, ktoré mal položené na rebríku, kým ešte stál. teraz mu po tvári steká hnedočervená farba. Okrem toho, že je celý od farby to vyzerá tak, že je v poriadku a tak sa miesto toho, aby som mu pomohla rozosmejem na celé kolo a môj zvonivý smiech sa ozýva miestnosťou. "Ha..hahahahahahahaha.." rukami sa podopriem nad kolenami a smejem sa ako o život.

"No počkaj.." začujem a to už je pre mňa neskoro. Stojí za mnou a objíme ma okolo pásu. Zdvihne do vzduchu a ja zavreštím a snažím sa dostať sa z jeho rúk. "Niéééé..." vreštím, no je mi to prd platné.

"Už mi neujdeš....." zasmeje sa škodoradostne a nesie ma kamsi. "Niéééé!" metám sa, kým sa jeho zovretie nepovolí. Cítim, ako ma pokladá na zem a načahuje sa po niečom, je to znova štetec? Nie... to je...... fixka, ktorou sme sa zaznačovali miesta a farby, ktoré použijeme na dané miesto. Zapištím a bránim sa a on mi kreslí po tvári a tisne ma do kúta. Tvári sa pritom, ako posadnutý diablom. Metám sa a nakoniec sa zošuchnem po mokrej stene smerom dolu a podleziem ho popod rozkročené nohy. Schmatnem ďalšie vedro s farbou a schladím ho zozadu. Ak bol doteraz ako-tak čistý, teraz už nie je.

Sledujem, ako sa ku mne otáča a predstavujem si posledné minúty svojho života. Teraz ma určite zabije. Nielenže som mu totiž zničila jeho krásne vlásky, ktoré si musel dlho ráno tupírovať a použil na ne veľa gélu, ale som mu aj zničila jeho obľúbené tričko. To, čo však uvidím na jeho tvári ma totálne zaskočí, on sa totiž usmieva. Nohou zhodí niekoľko vedier s farbou a tá sa pozlieva dokopy. Začnem spätkovať, ale on je rýchlejší a okamžite je pri mne. Schmatne ma na ruky a zhodí ma rovno do tej farbi. počas svojho pádu, ktorý mi príde ako spomalený film začnem pišťať a zachytím sa jeho mokrého trička od farby a stiahnem ho so sebou. Spadne priamo na mňa a jeho ruky sa nemočia do farby. okamžite ma nimi upatlá a ja spravím to isté s ním. Prevrátim sa naňho a snažím sa ho zašpiniť čo najviac.

Obaja kričíme a smejeme sa na sebe a sme už celý od farby. Čas plynie, no nám je to jedno, smejeme sa, pištíme, farbíme sami seba miesto toho, aby sme farbili stenu.

Napokon vyčerpaní zostaneme ležať vedľa seba. Zahľadím sa na strop miestnosti zamyslene a potom zavriem oči.

"Bolo to super..." začujem ho.

"To áno... ale my sme viac od farby, ako izba.." uškrniem sa.

"Podlaha je dosť.." začne sa smiať.

Postavím sa na nohy a pozriem sa na tú spúšť, niektoré steny sú celkom ofŕkané rôznymi farbami. "Neumyjeme sa?" navrhnem.

"No.." poškriabe sa na hlave. "Pomôž mi vstať.."

Podám mu ruku a zdvihnem ho zo zeme. Naposledy mi pridá farbu na vlasy a spoločne sa vyberiem do kúpeľne, kde sa snažíme dostať to zo seba.
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Faint | Web | 27. january 2013 at 14:45 | React

Milé :))) Ten obrázok hore  milujem

2 Miku a Asa | Web | 27. january 2013 at 15:23 | React

pekne napísané :)

3 Lexi | Email | Web | 27. january 2013 at 16:08 | React

Dobrá povídka :D
Jak se tam mydlili barvama :D Ale já bych nechtěla :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement