Prekliata - 1.kapitola

27. january 2013 at 20:03 | Joss |  Prekliata

1. kapitola


"Kai, pôjdeš s nami dnes po vyučovaní do baru? Nezdržíme sa dlho." otázka znie tak jednoducho. No osoba, ktorej je položená sa zatvári neisto. Vyššie dievčina s primerane vypracovanou postavou a rovnými vlasmi blond farby s prímesou bledohnedej prižmúri svoje oči a zahľadí sa na trojicu dievčat stojacich pred ňou. Čakajú len na jej odpoveď.


"Viete, ja som dnes sľúbila našim, že po škole prídem domov a pomôžem im s prácou v dome a tak, však to poznáte, nie?" povie váhavo a oči opäť riadne otvorí a zahľadí sa nimi na dievčatá, ktoré sa ju už po niekoľký krát snažia vytiahnuť von na nejakú akciu. Všetko je to však márne. Nech už na ňu použijú akúkoľvek formáciu pozvania, odmietne.

"Tvoje prostredné meno hovorí, že by si mala ísť s nami a ukázať rodičom, aspoň raz, chrbát," pokúsi sa kučeravá hnedovláska a rukou sa začne hrať so svojimi vlasmi.

"Svoje prostredné meno som si nevybrala a nemám pocit, že by som vám večer v bare chýbala. Nepijem, nefajčím a sex som ešte s nikým nemala, na rozdiel od vás troch!" ona sama netuší, kde sa v nej zrazu nabralo toľko hnevu a ohnivosti. Pred pár sekundami bola úplne pokojná. A okrem toho, ešte sa jej nikdy nestalo, že by na niekoho takto zrazu vyletela, zvyčajne bola pokojná za každých okolností a neprejavovala navonok svoje emócie.

"Fajn," ozvú sa urazene všetky tri naraz a všetky tri sa rovnako otočia na päte a vyberú sa preč. Ešte raz sa na ňu otočia a obdarujú ju svojimi absolútne urazenými a pohoršenými pohľadmi a potom sa už nič neudeje, pretože zájdu za roh chodby a Kai sa nesmierne uľaví, že už viac nemusí čeliť ich pohľadom. Možno jej už konečne dajú pokoj s nejakými žúrmi, po ktorých ona nebaží, keďže po nich tak vyštartovala.

Otočí sa ku svojej skrinke a začne si do nej ukladať bundu, v ktorej prišla do školy. Zavesí si ju na vešiak, ktorý si ešte pred rokom na začiatku jej štúdia v škole doniesla, aby si mohla vešať veci do skrinky a aby jej zostal priestor aj na prezuvky a učebnice, ktoré si občas nechala v škole, ak ich nepotrebovala. Teraz si vytiahne svoje baleríny, v ktorých chodí po škole a tiež zoberie učebnicu dejepisu, ktorú si takmer vždy necháva v škole, aby ju stále so sebou nenosila, pretože to považuje za zbytočné. Prezuje sa z tenisiek do balerína tenisky uloží do skrinky, ktorú znova zavrie. Otočí sa na odchod, ale zrazí sa s niekým.

Tvrdý pád. Učebnica jej vyletela z rúk do neznáma a jej pohľad automaticky vyletel smerom k vinníkovi stojacemu pred ňou. Zvláštny chlapec s tmavými hnedými vlasmi ju pozoruje. Všimne si, že sa uškŕňa a v rukách drží jej učebnicu dejepisu. Kedy to stihol?

"Baví ťa zrážať ľudí na zem?" spýta sa ho, kým vstáva zo zeme, pričom v duchu nadáva na neznámeho, že jej ani len nepomôže so vstávaním.

"Nedá sa povedať, že by ma to bavilo, ale raz za čas sa stane, že sa nudím," keď už stojí na nohách, podá jej učebnicu a ona si ju rýchlo vezme a schová do tašky.

"Takže, ak by si dovolil, prešla by som," povie a snaží sa obísť ho, no on zjavne nemá v pláne pustiť ju. Schytí ju za ruku.
"Tvoje oči..." začne a zdvihne jej bradu, aby sa pozrel na ne.

"Ešte si v živote nevidel oči?" spýta sa ho uštipačne a vytrhne si ruku z jeho zovretia. Skôr než stihne spraviť čokoľvek ďalšie vyberie sa rýchlym krokom preč zo šatní a ani sa neobzrie, aby zistila, či za ňou hľadí.

Neznášala, keď sa na ňu niekto díval takým pohľadom práve kvôli farbe jej očí. No tak boli tekvicovo oranžové, je tam toho. Akoby nebolo už dosť toho, že ju všetci majú za divnú, ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí čumia na jej oči a neskôr aj na ňu ako na obludu. Začne nosiť kontaktné šošovky!

Vykoľajene vletí do triedy a opäť si nevšimne človeka pred sebou. A tak už druhýkrát v ten deň skončí na zemi. Ďalší tvrdý pád.

"Si v poriadku?" otočí sa na ňu Dávid - vysoký vychudnutý chalan s tmavohnedými vlasmi, ktoré nosí gélom vytvarované do kohúta a v jazyku má striebornú guľôčku, piercing. Podá jej ruku, aby mohla vstať. Chytí sa jej a mierne sa naňho pousmeje a on jej pomôže dostať sa opäť na nohy.

"Ďakujem," zdvihne si zo zeme svoju tašku. "Som v poriadku."

"To som rád, mala by si si dávať pozor kam kráčaš," poradí jej. Je to jeden z mála ľudí, s ktorými sa rozpráva v triede. Je v pohode, aj keď mnohí si myslia, že je to feťák. On však nefetuje, len má svoj vlastný štýl.

"Keby si vedel, čo sa mi stalo v šatni.." z úst sa jej derie zavrčanie pri tej spomienke. "Ďalší debil, čo čumí na moje oči... bože... to som až taká divná?!" rozohní sa a podaktorí ľudia v triede sa po nej ohliadnu s udivenými pohľadmi. Dávid ju chytí za obe ruky, ktorými vášnivo rozhadzuje a spacifikuje ju tak. "Upokoj sa, však sa nič nedeje, to je normálne..." hovorí jej, aby ju upokojil. Zahľadí sa na ňu svojimi hnedými očami.

"Prečo ja? Prečo nemôžem mať normálny život?" do očí sa jej nahrnú slzy zúfalstva ako už mnohokrát predtým.
"Si výnimočná, nie je to nič zlé," upokojuje ju.

"No.." vymaní si ruky z jeho zovretia a vyberie sa ku svojej lavici, v ktorej sedí spolu s ním, keďže v triede sa s ňou síce rozprávajú všetci, ale ona ich neberie k sebe, čiže sedí vedľa Dávida, s ktorým ho posadila triedna ešte v prvom ročníku, keď nastúpili na strednú. Odvtedy sa všetci už dávno popresádzali a na každej hodine každý sedí s niekým iným, len ona a Dávid sedia stále spolu.

"Toto tvoje uzatváranie konverzácií neznášam," okamžite je pri nej.

"Ja na sebe neznášam ešte mnoho iných vecí, okrem svojich očí a uzatváraní konverzácií," povie a začne sa chystať na prvú hodinu.

"Kai, počuj, mala by si sa zmieriť s tým, aká si, pretože to je základ a potom môžeš žiť normálne. Kým sa budeš prehlasovať za divnú, nedokáže tomu uveriť ani tvoje okolie, že si normálne dievča ako všetci ostatní."

Otvorí ústa, že mu niečo odpovie, ale v jej úmysle jej zabráni hlasné zvonenie zvončeka a napokon si povie, že sa zriekne poznámky. Miesto toho si otvorí zošit s poznámkami, aby si zopakovala učivo ešte pred príchodom učiteľky do triedy.

 

2 people judged this article.

Comments

1 Kessi | Web | 20. february 2014 at 15:30 | React

Hezká kapitola, zajímalo by mě co je zač. A taky ten kluk i když se nedivím že si prohlížel její oči když byli oranžové, asi bych se chovala stejně :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement