Prekliata - 2. kapitola

30. january 2013 at 18:24 | Joss |  Prekliata
2. kapitola

"Mami?" osloví Kai váhavo svoju mamu. Rukou si odhrnie ofinu z očí, no boj s vlasmi prehrá a znova si vlasy z čela neodhrnie. Zahľadí sa na svoju mamu, ktorá sa zvŕta za kuchynskou linkou a čosi kuchtí.

"Áno, miláčik, čo potrebuješ? Podala by si mi, prosím, tie vajíčka? A ošúp aj tie uvarené zemiaky, čo sú na stole." Ako sa dalo čakať, mama svoju prácu kvôli nej nezastavila a zdalo sa, že nepostrehla ani jej váhanie. Prisunula k nej misku s rozšľahanými vajíčkami a pustila sa do šúpania zemiakov.


"Vieš, mami, spolužiačky ma už zopárkrát volali do baru. Chodia tam každý deň a myslím, že by kolektív uvítal aj moju spoločnosť..." tieto slová si starostlivo spisovala na papier dlhé hodiny a dúfala, že by nimi mamu mohla presvedčiť, aby ju pustila. Avšak, keď už svoje slová počula samo seba vysloviť nahlas, zneli jej dosť detinsky a hlúpo. A ten hrozný ustráchaný tón hlas! Keď si to pripravovala, mala v pláne všetkými spísanými argumentmi matku zatlačiť do kúta. Už si však bola istá, že má boj prehraný.

"Pôjde tam aj ten tvoj kamarát.. ako sa to len volá..?" matkina otázka je trochu zaskočila. Neplánovala, že by sa jej mohla spýtať čosi také.

"Máš na mysli Dávida?" nožom si nechtiac zarezala do bruška palca. Na prste sa hneď zaleskla kvapka krvi. Skôr než stihla kvapnúť na linku a narobiť neplechu, Kai si prst strčila do úst. Okamžite zacítila železitú chuť krvi v ústach.

"Áno," prikývla matka a popri varení si začala aj pospevovať.

"Prečo sa naňho pýtaš?" nedokázala si v hlave akosi spojiť to, prečo jej mamu zaujíma akurát jej kamarát, ktorý bol možno tak dva razy u nej doma.

"Do baru ťa pustím len s niekým koho poznám a okrem iného, musím povedať, že jemu verím a preto, ak pôjde on, môžeš ísť."

"Och, mami!" zvolala šťastne a ošúpala posledný zemiak, ktorý jej zostal. "On pôjde," uistila ju.

* * *

"Dávid?" Kai kričala spoza zavretých dverí svojej izby. Hrabala sa vo svojej izbe a hľadala vhodné oblečenie, ktoré by si obliekla.

"Chcem len povedať, že vyzerať budeš vo všetkom rovnako dobre," povedal a oprel sa o dvere. Špičkou nohy robil pomyselné čiary okolo seba a trpezlivo čakal, kým sa prezlečie.

"Ďakujem, ale predsa prvýkrát nepôjdem v otrhaných handrách," začínala byť trochu podráždená z toho všetkého. Zrazu jej všetky tričká, ktoré tak rada nosila, prišli nevhodné, hlúpe a staré.

"Prosím ťa, nerob z krčmy luxusnú reštauráciu. Nehľadaj zbytočne prekrásne vyšperkované šatôčky. Ešte ťa niekto obleje pivom a, to už musíš aj sama uznať, bolo by škoda pekných šiat. Daj si radšej obyčajné džínsy, tričko, tenisky a k tomu nejakú mikinu." Dávid toho veľa nenahovoril v spoločnosti, no v prítomnosti Kai sa dokázal vždy riadne rozšupnúť.

"Ach," ozval sa Kain hlasný vzdych. Dala sa na ukladanie vecí, ktoré mala rozhádzané na zemi, stoličke, písacom stole, na posteli a mnohých iných miestach.

Zo všetkého toho oblečenia si napokon vybrala dúhovo farebné tričko a čierne miestami roztrhané a dole rozstrapkané džínsy. Zospodu skrine vylovila značkové tenisky NIKE s rovnou podrážkou čierno-tyrkysovej farby. Ostatné veci čo najviac úhľadne naukladala späť do skríň, z ktorých ich vytiahla.

Dávid po celý tento čas stále pred jej izbou opretý o dvere a načúval hluku, ktorý robila. Mierne sa usmieval a špičkou jazyka, na ktorom sa nachádza jeho piercing, si prechádzal po podnebí úst.

Po pár minútach zaregistroval ticho v izbe a odstúpil od dverí práve vtedy, keď sa otvorili a vyšla z nich Kai.

Vlasy mala zopnuté do copu a po bokoch tváre mala z každej strany jeden úzky zapletený copík. Ofinu si vypla dvoma sponkami, aby jej nezavadzala a neliezla stále do očí, na ktoré si tentoraz dala štýlové slnečné retro okuliare s tmavými sklami.

Pozorne si ju prehliadol od hlavy po päty a uznanlivo prikývol.

"Výborne, som rád, že si dala na mňa, ale dávaj pozor na tie okuliare," podotkol, za čo ho obdarovala spýtavým pohľadom. "No, vieš.. z mnohých uhlov pohľadu by to mohlo vyzerať podozrivo," dodal preto na vysvetlenie. Chápavo prikývla napriek tomu, že stále celkom nepochopila. Nemala však v úmysle dávať si okuliare z očí dole. Poskytovali jej aspoň slabý pocit, že je normálna a zapadá do davu.

"Nezabudni si mobil, peniaze a kľúče.." pripomenul.

"Nechceš povedať ešte niečo?" spýtala sa ho a mierne sa pritom uškrnula na jeho pohoršenom výraze, ktorý sa mu zjavil na tvári.

"Tvoja mama mi pred odchodom povedala, aby som dozrel na priebeh dnešného večera. Nerád by som ju sklamal."

"Ja viem, ja viem," prikývla. Ani si nestihol riadne uvedomiť ako, objala ho. Ovinula mu ruky okolo pásu a tuho ho stisla. Tento moment trval asi tak minútu, ktorá im obom prišla nekonečne dlhá, ale ani jeden sa neodvážil touto myšlienkou narušiť ju. Kým sa Kai neodtiahla a uprene sa naňho nepozrela.

Obom sa im na tvárach mihol široký úsmev, ktorý však zmizol tak rýchlo, ako sa aj objavil.

"Ja si teda zbehnem po zvyšok," povedala a otočila sa. Vošla do izby.

Zo šuplíka vylovila balík tutifruti žuvačiek a dve si vybrala a vložila do úst. Zo skrine vylovila malú bielu kabelku s úzkym popruhom. Hodila do nej vreckovky, kľúče, mobil a malú peňaženku. Z postele uchytila ešte čierno-modrú pásikavú mikinu znova z izby vybehla so slovami: "Môžeme ísť."

* * *

Cesta prebehla bez nejakých zvláštností. Taxík ich oboch vyhodil pred barom, z ktorého už o takej skorej hodina prenikala na ulicu hlasná hudba a vrava.

Dávid zaplatil za cestu a postavil sa na bok vedľa Kai. Napravila si slnečné okuliare na nose, narovnala tričko a upravila sponky vo vlasoch. Napokon sa naňho pozrela.

Spoločne vykročili. Podržal jej dvere a ona sa vnorila dnu.

Hluk, ktorý bol vonku ešte ako-tak znesiteľný, sa zdvojnásobil a Kaiiným ušiam trvalo hodnú chvíľu, kým si naň privykla.

"Dáš si niečo na pitie?" ozval sa jej Dávidov hlas pri uchu. Odtrhla pohľad od množstva ľudí, aby sa naňho pozrela.

"Dala by som si niečo nealkoholické," vyslovila svoju prosbu.

"Dobre, tak zatiaľ bež a nájdi nejaké voľné miesta, ja vybavím nápoje a prídem za tebou, keď ťa nájdem." Prikývla a vybrala sa pohľadať nejaké miesta, kde vy sa mohli usadiť. Zanedlho ich našla a rozhodla sa obsadiť ich, keď zrazu... "Hej, kráska v slnečných okuliaroch na mieste, kde nie sú potrebné!" zvolal na ňu ktosi.

Vedela, že je to smerované na ňu a začala hlavu vykrúcať, aby našla majiteľa toho hlasu.

Spoza vedľajšieho stolu na ňu zamával jeden chalan. Uprene na ňu hľadel svojimi očami.

"Ešte som ťa tu nevidel, čo robíš na takomto mieste?" Po príchode do baru toho čakala mnoho, ale čosi takéto?

"Hľadám životné skúsenosti," odpovedala a usadila sa na jedno z voľných miest.

Neuvedomila si ako alebo čo sa vlastne stalo. Ktosi k nej proste prikročil, schmatol ju za ruku. Stiahol ju zo stoličky a odtiahol ju kamsi bokom, mimo od ruchu v bare. Zdalo sa dokonca, že je tam aj hudba tichšie a hluk na to miesto doliehal skutočne len tlmene. A tam sa na ňu neznámy otočil. Bol to vysoký, vypracovaný chlap s tmavými rozcuchanými vlasmi a tmavými očami.

"V takejto spoločnosti si prvýkrát, dievčatko, však?" spýtal sa jej a ona sa zatvárila vystrašene. Čo spravila?

"No a? Spravila som niečo zlé?" spýtala sa, na čo sa muž plesol rukou do čela. "Sakra, ona sa ešte pýta takéto! Že či!"

"Tak čo?!" vytrhla si voju ruku z jeho zovretia.

"'Hľadám životné skúsenosti'..." predpokladala, že piskľavý hlas, ktorý muž nehodil, mal byť pokus o napodobnenie toho jej. Cítila sa urazene, no potom jej konečne došlo, aký mohli mať vlastne jej slová preklad v hlave chalana, ktorý zjavne neprišiel do baru piť vodu ani džús. "Do riti!" vyšlo z nej.

"V riti by si ešte len bola, ak by som nebol nablízku, keď ti tie slová vyšli z úst," neodpustil si poznámku.

"Myslíte si, že sa o seba neviem postarať?" pozrela sa naňho s výčitkami v očiach.

"Myslíš si, že by si sa skutočne ubránila ožranovi, ktorému ide len o to jedno?" zaútočil na ňu protiotázkou a s pohľadmi za ňou rozhodne nezaostával.

"Áno!"

"Dievča, do zadku, kde žiješ?" zdalo sa, že jej odpoveď ho riadne nazlostila.

"V Bratislave," odpovedala úmyselne nie celkom podľa jeho predstáv. Prevrátil očami.

"Och, vážne? Aj ja.." povedal s ironickým podtónom.

"Páni..."zavrčala potichu.

"A tie okuliare.." naklonil sa k nej, aby jej ich zložil, no prudko odskočila, pričom zhodila niekoľko stoličiek, s výkrikom: "NIE!"

Okolie sa za tým výkrikom otočilo a v dave ľudí začula Dávidom výkrik: "HEJ!"

"Nie, počuj, teba tvoj priateľ bije?" spýtal sa jej muž držiac si od nej odstup.

"Nemám priateľa," pozrela naňho ako na blázna.

"Tak rodičia?" pýtal sa ďalej.

"Nie, nikto ma nebije. Ako vás to napadlo?" spýtala sa pobúrene. Nečakane sa k nej naklonil a strhol jej okuliare so slovami: "Sú zbytočné." Zatvárila sa zdesene a skôr, než sa jej lepšie stihol prizrieť, zakryla si tvár rukami.

"Nepozeraj sa!" vykríkla. Cítila, ako sa jej do očí tlačia slzy. Bol to pre ňu nezvyčajný pocit. Neplákavala často a nie na verejnosti.

"Nie, dokelu, čo to?" počula jeho nechápavý hlas. Zakrútila hlavou. "Som zrúda, vráť mi ich." prosila.

"Zmeníš sa na vlkolaka?" spýtal sa uštipačne.

"Nie, ale.." odokryla si tvár a ukázala mu svoje oči. Zdalo sa, že je prekvapený z toho, čo vidí.

"Čo to je?" spýtal sa nechápavo.

"Hovorila, som, že som zrúda!" zvolala panicky.

"Nie.. tak som to nemyslel, sú pekné, ale nie sú to len kontaktné šošovky?" zakrútil neveriaco hlavou.

"Sú absolútne pravé, také pravé, až sú nenapraviteľné."

"Čo si jej spravil?" začula Davidov hlas za sebou a jeho ruku zrazu pocítila na svojom ramene.

"Vážne nemáš priateľa, Slečna Tajomná?" spýtal sa neveriaco a zahľadel sa na Dávida.

"Volám sa Kaima..." povedala a otočila sa na Dávida so slovami: "Chcem ísť domov.." Len prikývol a spolu s ňou sa vybral k východu.

"Teší ma Kaima, som Matúš, nabudúce si dávaj pozor.." začula ešte, kým vyšli von.



 

1 person judged this article.

Comments

1 dyamond-girl | Web | 31. january 2013 at 14:45 | React

Už jsem se nemohla dočkat :DD
Jinak pěkný :)

2 Lexi | Email | Web | 31. january 2013 at 21:39 | React

Rozhovor s mamkou zvládla a vydala se s Davidem ven.. :) To oblečení co popisuješ.. musí být krásné ;D
Nechtěla bych aby se mi něco takového stalo. To co se jí stalo s tím chlápkem :/ David je miloučký.. :D

3 Kessi | Web | 2. march 2014 at 18:51 | React

Hezká kapitola :D Stále chci vědět co je zač :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement