Šťastie v nešťastí

9. january 2013 at 18:29 | Joss |  Diary

Včera ešte v neskorších hodinách som písala do oznamov, že sa mi podarilo skratovať klávesnicu. Je to vlastne taký zázrak, že som tu, no a vlastne je k tomu ešte aj taký celkov vtipný príbeh. Teda.. ono to ani nie je príbeh... :D



Snažila som sa spraviť si pohodový večer pri počítači a písaní poviedky. Rozhodla som sa, že učiť sa nebudem, pretože to nemá zmysel, keď aj tak z ničoho nepíšeme, iba by som sa zbytočne stresovala. Po tom, ako som si dala sprchu som sa rozhodla, že si spravím čaj. Medzi tým, ako som si chystala vodu na čaj a všetko to, čo som potrebovala, som si zapla dokument vo worde, v ktorom mám rozpracovanú svoju poviedku Haltova škola. Bolo by to super, na papiery som mala napísané hotové litánie, s ktorými som sa babrala v škole ešte pred tým, než začalo vyučovanie. Bolo tam mnoho dobrých nápadov na zápletky a tak... lenže... ako som si tu tak doniesla ten čaj, tak sa mi nejakou náhodou rozlial. Prvé, čo som spravila bolo to, že som zaistila počítač od toho, aby sa k nemu tekutina nedostala.. uvedomila som si, že mobil mi je ešte tiež vzácny. Zachránila som, čo sa len dalo a dala som sa do utierania tej potopy, ktorá vznikla medzičasom na stole a pomaly sa presúvala aj na podlahu, čo ma teda veľmi netešilo, ale čo už. Tak som si to pekne poupratovala a chcela som sa pozrieť, či je počítač skutočne v pohode... lenže nebol... úplne zblbol a nakoniec som ho nasilu kriesila z toho "šoku", ktorý dostal skrze tekutinu, ktorá sa tam síce dostala v malom množstve, ale preda len dostala a spôsobila skrat. Okamžite som letela na bratov počítač, z ktorého som kontaktovala svojho priateľa a povedala mu, čo sa vlastne stalo. Povedal mi, že počítač by podľa všetkého mal byť v pohode a celé je to len v klávesnici, vraj to mám vyskúšať externe. No tak som proste pripojila klávesnicu, ktorá nám zostala ešte z veľkého počítača a tadá! Dnes sa na tom smejem, ale včera mi nebolo do smiechu, pretože som sa strašne bála toho, čo mi na to povie otec, ale nakoniec mi aj tak nič nepovedal, iba sa pýtal, čo som vyliala na tú klávesnicu, poprela som... zase klamem :D

Ach, jaj, ja som strašný špekulant, ale inak som totálne v pohode, tak by som povedala. Ja nie som zlý človek, len mám proste smolu a strach a tieto dve veci, keď sa spoja dokopy, tak z toho vzniká klamanie. :D

Dnes v škole som sa mala možnosť rozprávať so svojou spolužiačkou a zase sme pekne krásne blbli cez vyučovanie. Mali sme skrátka takú divnú náladu. Ráno prišla ku mne s tým, že má pre mňa darček a dosť ma to potešilo. Bola to náušnička lebky.. bola jedna, ona má druhú, dnes som ju mala celý deň na sebe a ona mi na konci povie, že sa mi moc nehodí, pretože vraj vyzerám príliš milo, či niečo také... ach jaj, ja si nevyberiem.

Na poslednej hodine sme sa hrali s našimi náušničkami na ušiach a dali sme im mená. Moja lebka sa volá Sparky a tá jej sa volá Mikey. Ja mám prezývku Mikey a kamarátka Sparky, čiže je to presne do kríža. Bol to môj nápad, aby to bolo také komplikované. No a tak sme sa hrali a strašne sme sa smiali, kým nás profesorka neupozornila na to, že by sme mali byť ticho. Ja som to ani nejako nezaregistrovala, ale ona áno, ja som však nemala v pláne prestať... koho by predsa zaujímalo nejaké tovaroznalectvo? Prechádzam z neho a nič viac nepotrebujem ku šťastiu...

Za chvíľu sa idem učiť, pretože ma to sem nejako magicky ťahalo. Skrátka som dostala chuť na to písanie. Dúfam, že sa dožijem víkendu. Ale po strede mi je vždy nakoniec dobre, pretože viem, že ďalšia hodina telesnej ma čaká zase až v pondelok, ktorý je ešte celkom ďaleko. A keď už som pri tej telesnej, na pol roka mi učiteľ dal dvojku, za čo som veľmi rada a rozhodla som sa, že budem cvičiť tak, ako sa bude dať.

Ale už vážne skončím, pretože tu zase filozofujem o hlúpostiach na blogu miesto toho, aby som sa pripravovala na písomky, ktoré ma ešte čakajú, ale ja som teda celkom zvedavá na to, ako to zvládnem... teda hlavne na ten zajtrajšok... píšem len z účta a v piatok píšem pravdepodobne, ak sa nič nestane, z podnikovej ekonomiky, ktorú som sa dnes chcela učiť, ale zatiaľ som sa k tom ešte nedostala, ale aj na to príde..

Tak sa tu teda majte pekne a hm, príjemný zvyšok dňa a veľa zdaru zajtra v škole.. :)
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Lexi | Email | Web | 10. january 2013 at 16:23 | React

:D Takt o je dobré :D

2 Faint | Web | 10. january 2013 at 16:31 | React

To je nepríjemné, na druhej strane, mala si fakt šťastie...To mi pripomína deň asi tak pred 7 rokmi kedy som si užasne zlomila nohu a mala som šťastie, že mal službu akurát doktor, ktorý už niečo také komplikované operoval...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement