Memories

17. february 2013 at 17:31 | Joss |  Téma týždňa


Spomienky

,,Spomienky v nás živia nádej, že i minulosť môže byť krásna."

Každý z nás, či už mladý alebo starý, má nejaké svoje osobné spomienky, ktoré v sebe uchováva. Niektoré spomienky nás dokážu v našom vnútri rozveseliť a niektoré zase, naopak, zhodiť na kolená a prinútiť nás zamyslieť sa, čo sme kedysi spravili zle.



V mojom prípade sa častejšie stáva to, že sa mi v hlave vynárajú zlé spomienky. Stáva sa to najmä vtedy, keď sa cítim najmenej ohrozená a cítim sa dobre. Vtedy upadnem do ťažkých depresií a uvažujem hlavne o svojej minulosti a o svojich problémoch. Problémy druhých, ktoré občas musím riešiť, sa posúvajú na druhé miesto. Som v tomto smere sebec, ale nemôžem za to. Pokiaľ ide o moje spomienky, niektoré veci si občas v hlave ešte dnes urovnávam.

Niekedy mi moje vlastné spomienky nedávajú zmysel a celkom im nerozumiem. Nerozumiem niektorým svojim rozhodnutiam. Kedysi som napríklad povedala, že ak ma prijmú na obchodnú akadémiu v Pezinku a prijmú tam aj "A", moju vtedajšiu najlepšie kamarátku, pôjdem tam aj ja. Prijali ma a aj ju, myslím. Ale nakoniec som tam nešla pretože naši povedali, že idem do Bratislavy a že Pezinok bol len poistka, ak by ma neprijali do Bratislavy. Nechala som sa ovplyvniť rodičmi... koniec koncov, ako vždy.

Ale rozhodnutie so školou neľutujem tak ako moje rozhodnutie vymazať a zablokovať si "A" na facebooku, keď sme sa raz pohádali. A pritom to nič také svetoborné nebolo a sama doteraz netuším, čo to do mňa vošlo.

Niekedy je minulosť skrátka nepochopiteľná a niekedy sa minulosť vyjasní až vtedy, keď pochopíme sami seba, neviem, či rozumiete. Ale spomienky v podstate nie sú zlé, len by sme pri toľkých spomienkach nemali zabúdať na prítomnosť, čo sa mi občas stáva a viem, že to nie je dobré.

Rada listujem v starých fotoalbumoch a pýtam sa mami na to, aká som bola, keď som bola malá. Jej odpoveď je vždy v znení, že som bola omnoho poslušnejšia, ako som teraz, ale ja nemôžem za to, že mnou mlátia hormóny a nemôžem za svoju zbrklosť v odpovediach na otázky, ktoré sú mi nepríjemné, tak mi to odpustite, no! :D

Ale keď som bola malá, bola som zlatá a nevinná. Nepoškvrnená svetom, do ktorého som sa narodila, tak by som to povedala. Teraz je tomu inak ako bolo v minulosti, na dobré detstvo môžem asi skutočne len spomínať, ale som rada, že aspoň v spomienkach je niečo ideálne.
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Miku a Asa | Web | 17. february 2013 at 19:00 | React

Dobré spomienky sú vždy fajn hlavne tie s kramarátmi no zlé spomienky ťa iba ničia.

2 Rebele Girl | Web | 17. february 2013 at 20:01 | React

Tiež rada listujem v albume...v hlave....Spomínam na ľudí :D Spomienky sú dobrá, ale aj zákerná vec....Často ma prepadne ťažká depresia, a nedá mi to dokonca ani spať :D Všetci sme boli ako malý zlatý, dobrý ;) Myslím že školu by sme si nemali vyberať podľa rodičov, no ani podľa kamarátov, ale keby ste obe veľmi chceli, zmierili by ste sa...

3 thethees | Web | 17. february 2013 at 23:33 | React

poslední odstavec jsi perfektně vystihla, na dětství mám užásné vzpomínky ale jak koukám na dnešní mládež, nestačím se divit..

4 Faint | Web | 18. february 2013 at 13:59 | React

Tak tak, spomienky ma častu prinútia premýšľať nad samým sebou. Niektoré veci som naozaj nemusela urobiť (tiež sa tak uraziť na kamošky).
Alebo ísť na jedno stretnutie...Niektoré spomienky, by som vymazala z hlavy. Pretože potom ako si zmienila mám depresie a neverím, že mi niekedy mohlo byť tak fajn

5 Lůla | Web | 18. february 2013 at 16:13 | React

vzpomínky je někdy to jediné co nám může zůstat:/

6 Patrísia | Email | Web | 19. february 2013 at 15:29 | React

Ježííš maria ty tak nádherne píšeš že mi  slzi vyšli. Je to tak.... niektoré spomienky sú tak krásne....že človek by ich najradšej prežil ešte aj sto-krát no a na niektoré by človek najradšej zabudol :/

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement