28. 02. 2013 - 03. 03. 2013

3. march 2013 at 18:38 | Joss |  Diary

Posledné 4 dni som netrávila v domácom prostredí a preto som sa rozhodla spisovať si počas nich denník, aby som vám neskôr mohla priniesť informácie o tom, ako som sa mala a s dobrým svedomím môžem skonštatovať, že som sa mala všelijako, ale nakoniec mi bolo dobre tam, kde som bola a som teda zvedavá, čo poviete na moje dni. ☺ Na konci vás čaká môj dnešný deň. ☺





16:20, ŠTV, 28. 02. 2013

Dnes bol zase rušný deň. Uvedomila som si, že už dlho som si takto nepísala žiaden denník a tak som sa rozhodla zmeniť to, aby sa nepovedalo, že to celkom zanedbávam a nezaujímam sa o to, aby som uľavila svojej duši. Mám teraz trochu priestor na to, aby som sa pustila do písania a prístup k rýchlemu počítaču, ktorý síce nie je môj, ale je mi to jedno. ☺ Takže..

Moja choroba sa rozvíja čoraz viac a už ma to začína hnevať, hlavu mi zviera taký čudesný tlak a príde mi to miestami akoby to šlo smerom od zubu, na ktorom si nič nevidím. Možno mám nejaký kaz alebo čo, ale v tom prípade by som sa mala pozhovárať s mamou. Stále kašlem a smrkám.. no a tento stav mi nie a nie prestať. Za tento týždeň už do školy nepôjdem a vlastne som v nej bola len raz v utorok a môžem povedať, že to bolo čosi hrozné. Ja som sa nemohla normálne sústrediť na písomku, ktorú sme písali a nakoniec som z nej dostala dvojku, za ktorú som rada, ale zároveň som zo seba aj trochu sklamaná, pretože som to vedela dať aj na lepšiu známku, ale neprekáža mi to, pri mojom stave, ktorý som prežívala v utorok môžem by len rada.

No a niečo k dnešku by som mohla asi trochu napísať.

Ráno sme vstávali priskoro na pomer spánku, ktorý som mala v noci. Po dlhej dobe som konečne prespala celú noc, no malo to háčik ten, že som bola zobudená mamou, ktorá mi dve minúty pred šiestou vtrhla do izby s tým, že už je čas, aby som sa umyla. No a tak som sa do toho dala.

Spoločne sme sa vychystali a vybrali sme sa smer Nitra, kde mal mať otec zákrok s krkom, na ktorý som sa nie celkom netešila. Prišlo mi to síce trochu skoro, ale akože v pohode, nesťažovala som sa, len ten tlak v hlave ma trochu hneval, ale s tým sa dá celkom žiť, ako aj s upchatým nosom, však? ☺

Mali sme tak trochu problémy s navigáciou, ktorá robila otcovi problémy a tak sme v Nitre nevedeli nájsť miesto, kde by sme bezplatne zaparkovali, za čo som si ja s mamou vypočula rôzne nadávky, ktoré boli smerované na navigáciu, ktorá je vraj zle urobená. Miestami mi bolo nemiestne vtipne, ale musela som sa ovládať, pretože som nechcela otca nahnevať, to som netúžila v dnešný deň spraviť.

Nakoniec sa nám podarilo nájsť nejaké dobré miestečko na zaparkovanie, s otcom sme zašli na vyšetrenie nosu, aby ho mohli poslať do ambulancie, kde mu spravia operáciu. To som to ešte tak nebrala, ale potom to bolo o niečo horšie.

Šli sme sa pred operáciou najesť do pizzérie a potom sme sa vybrali vybaviť si to všetko. Prišli sme tam o pol hodinu skôr, ale ten čas utiekol tak rýchlo, že som sa ani nestihla nezdať a otca už volali, že je na rade. Trochu ma to vtedy prekvapilo, ale potom som si povedala, že to asi musí byť, ak to otec chce. A robí to kvôli mame, ktorá s ním už nejakú dobu odmieta spávať kvôli chrápaniu. Podľa mňa to s ním nebolo až tak zlé, ale viem, že mamu musí mať rád a dúfam, že sa to zlepší. ☺ Posledné noci som ho totiž chrápať počula až do svojej izby, ale neťahám sem svoje osobné problémy. :D To je medzi rodičmi, len proste oni sú z toho celého asi trochu na nervy a pritom, mne táto záležitosť príde ako úplná hlúpa. Taká detinská a to ja som dieťa a keď to poviem ja. Ale ja tiež občas neriešim práve najvážnejšie problémy, tak by som povedala.

No, po tej operácii sme sa vybrali ku starkým, u ktorých som aj práve v tejto chvíli a je tu super, len sme po ceste prežili menšiu hádku, pretože naši sa nepohodli. Mama sa chcela zastaviť v Tescu v Nových Zámkoch, ale nakoniec sme šli tak, že to nevychádzalo na to, že pôjdem ecez Nové Zámky a mama sa nahnevala na otca, že to zle zariadil, že ona chcela nakúpiť a keď jej povedal, že to nebolo celkom úmyselné, tak jej to nestačilo.... pfe, čo si ja ešte prežijem so svojimi rodičmi. Snažila som sa povedať im, aby sa upokojili, ale totálne ma ignorovali. Dospelí sú občas horší ako deti a to sa už za pol hodinu zase normálne zhovárali a nakoniec sa tie nákupy aj vyriešili. Ale hádka mi trochu pokazila náladu, pretože som nepochopila jej zmysel, každý si hovoril svoje a každý chcel presadiť sám seba.

No, teraz sedím v obývačke so starkou, starkým a otcom a rozprávame sa o svetovej problematike a o všeličom inom. Je tu celkom pohoda... mám tu psíka a som spokojná. Jedlo tu je, hladovať nebudeme a v nedeľu sa vraciame späť. Denník si každý deň písať nebudem, ale na dnes mi už celkom stačilo, aspoň sa mi z týchto dní niečo zachová. Nuž, tak teda... toľko k dnešnému dňu. Možno sa ešte niečo stane, ale už to nebude také zaujímavé myslím. Ani som si riadne neuvedomila, ako mi dnešný deň rýchlo ubehol, ale som rada, že som zase len neležala doma a nenudila sa v posteli, pretože je to úmorné a človek sa tak potom cíti ako väzeň domácnosti. ☺

* * *

18:21, PIA, 01. 03. 2013

Čo by som dodala k dnešnému dňu?

Poviem to takto: Vonku som bola ani nie na 5 minút a aj to som sa šla pozrieť na psa. Starká ma hneď zahnala zdnu s tým, že by som nemala behať po vonku, keď som chorá. Takže som zostala preventívne vo vnútri. Dalo by sa povedať, že som sa príliš nenudila. So starkou sme sa pustili do pečenia višňovej bublaniny. Celkom slušne som sa zabavila pri šľahaní bielkov a neskôr pri miešaní žĺtkov s práškovým cukrom, do ktorého mi starké pridávala vodu, olej a múku. Nakoniec sa do cesta primiešali bielky, rozotrelo sa to na plech a dalo piecť do trúby. Asi po 5 minútach pečenia sa do toho pridali višne a dopieklo sa to. Skrátka mňam. Pred obedom prišla teta ako menšie spestrenie dňa. Chvíľu pobudla a keď odchádzala, otec so starkým sa rozhodli ísť s ňou, aby jej pomohli ostrihať stromčeky. Kým boli preč, ja so starkou sme sa najedli. Oni sa vrátili, tiež sa najedli a v podstate až do štvrtej večer sme spali. A teraz máme pohodu pri telke a pozeráme Búrlivé víno, ktoré nas zaujalo. A to ja slovenské seriály veľmi nemusím. ☺

* * *

19:03, SOB, 02 .03. 2013

Ak som včera mala dobrý deň, o dnešku sa to už nedá povedať. Ráno som sa po noci nevedela vyhrabať z postele, tak som v nej pobudla v polospánku asi tak do deviatej. otec mi priniesol psíka do postele a tak ma zobudil, zbehla som sa teda prezliecť, vybaviť sa na záchode a potom som sa naraňajkovala. Po raňajkách som sa znova odobrala do perín, z ktorých som sa chvíľu pred obedom vyhrabala a poukladala ich. No z ležatej polohy som sa nedostala, znova som sa do nej dostala. Ale to preto, že mám svoje dni, ale to ostatní nevedia. (Možno preto sa tak aj divili ☺) Otec medzi tým, ako som ležala, vybavil auto, starký behal po vonku a starká uvarila obed. Pre mňa sa akoby zastavil svet, o nič som sa nejako veľmi nezaujímala, nič nebolo tak podstatné, aby ma to dostalo z môjho miesta na gauči. Po obede sme sa všetci uložili a pustili si telku. No ani sme sa nenazdali a starkí sa vyparili kamsi preč. Starká sa pustila do pečenia pagáčov a starký zasa pobehoval kdesi po vonku. Obedovala som trochu neskôr a tak nie som ani teraz, keď tu sedím s mamou, bratom, otcom a oboma starkými, nie som hladná. Rozprávame sa tu na rôzne témy, len čo je najhoršie, nemám rada, keď sa riešim ja a moje kamarátky. Čo oni majú čo riešiť moje známosti a ich školy? Nie sú to ich deti, tak im to môže byť jedno. Zase som sa nahnevala za hlúposť a to som ani nechcela, nie na starkú, ale na niektoré veci som citlivá a im sa takmer vždy podarí natrafiť na tému, pri ktorej sa vytočím. Ale zajtra ideme už domov, tak sa už celkom teším aj keď som tu spokojná a mám tu pokoj. Domov je predsa len domov. ☺

* * *

18:23, NED, 03. 03. 2013

Dnešný deň sa začal celkom dobre, nikto ma nebudil, aby som sa vychystala do kostola, nikto ma nenútil niekam chodiť, ja som vlastne ani riadne nevedela, kedy starká odišla do kostola. Znova som sa nevedela dostať z postela a znova som bola vyčerpaná a ubolená z predošlého dňa. Napriek tomu som sa dostala z postele omnoho skôr ako predošlý deň. Vedela som, že som mame povedala, že prídem za ňou k druhým starkým a tak som sa teda začala trochu chytať. Uráčila som sa o svojich plánoch povedať aj otcovi, ktorý nebol akurát nadšený tým, že odchádzam, ale ja som povedala, že som u druhých starkých ani riadne nebola a že netúžim znova počúvať mamine reči o tom, ako tam už ani nechodím zo svojej lanivosti. A tak som sa tam teda po raňajkách vybrala.

Mama bola celkom prekvapená z toho, že som sa tam tak zrazu zjavila a zároveň aj potešená, pretože nepočítala s tým, že by som mohla prísť tak skoro, ale ak by som to ešte chvíľu odkladala, povedala by som si napokon, že nepôjdem nikam a lepšie je prísť niekam skôr, ako neprísť vôbec. ☺

Tak som jej teda pomohla trochu s obedom, keď už som tam prišla v predstihu a mojou dodatočnou úlohou, ktorú som si sama určila, bolo zamestnávať čo najviac psov, aby nikoho neotravovali svojou prítomnosťou. A pri tej mojej dodatočnej úlohe som sa bavila aj ja celkom slušne, to musím povedať. ☺

Ani neviem ako a čas sa posunul smerom k obedu a my sme sa pustili do jedla, ktoré medzičasom mama pripravila. Ja som skončila svoje jedlo hneď po tom, ako som zjedla polievku, pretože som už necítila hlad. Mama sa nahnevala, pretože som toho veľa nezjedla, ale čo ja môžem za to, že som nebola hladná? ☺

O jednej sa zjavil otec s tým, že už pôjdeme, no napriek tomu, že sme mali trochu naponáhľo, sme sa toľko neponáhlali a ešte hodinu sme strávili prípravami na odchod, balili sme sa, ukladali veci do auta a tak.. no dobre a potom sme už vyrazili. Kývali sme starkým, kým sme nezašli až za roh a potom sme sa pustili smer Nové Zámky. Vyhrabala som slúchadlá a do uší som si pustila hudbu, pretože cesta do našej dedinky trvá dlho, plus nákup v Nových Zámkoch, čo by som si bez tej hudby len počala?

Počas cesty ma sprevádzali pesničky Around the World, Bubbles, Jellyfish, No Laundry, 26 Lettaz in da alfabeth a pesničky od skupiny Fort Minor, ako inaaak? ☺ Veď ja som magor, tak si musím púšťať také pesničky.

No a teraz už sedím doma a píšem toto, a je to celkom sranda, asi sa k tomu znova vrátim. ☺ Písanie denníka pre mňa bolo vždy všetkým, ale v poslednej dobe som na to nemala čas.

No tak sa ospravedlňujem za svoju neaktivitu a prednastavujem články, dúfam, že sa budú páčiť. ☺
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Pagess | 3. march 2013 at 20:56 | React

Panenko.. fuj to bylo dlouhé :DD uplně mě to zmohlo.. no nevím.. z upchatým nosom sa nedá dobře žít.. :) znám to na vlastní kůži, mám ho ucpaný už 6 let nonstop a nebýt kapek do nosu asi bych umřela o.O
Chudářčku, snad se už uzdravíš :))

2 Faint | Web | 4. march 2013 at 15:40 | React

Dúfa, že je ti teraz dobre :) Zaujímavo si to mala...
Asi by som tiež mala oprášiť svoj denník :D
Fort Minor ♥ akurát ulietavam na Muse ale pred nedávnom sa mi sníval úžasný sen s Mikeom!

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement