Haltova škola ► 4. Kapitola

31. march 2013 at 16:45 | Joss |  Haltova škola

Posledný krát

"Lež pokojne a nehýb sa, v tomto momente je to veľmi dôležité hlavne. Týmto prístrojom chceme zamerať energiu, ktorú vyvoláva tvoje telo. Následne budeme môcť ukončiť všetky vyšetrenia a ak všetko vyjde správne, zanedlho budeš môcť ísť domov a do školy." Počúvam Marekove inštrukcie, zatiaľ čo sa snažím nájsť si vhodnú polohu na posteli, na ktorej mám bez pohnutia ležať takých 30 minút minimálne.


"Je dosť možné, že začneš pociťovať bolesť v oblasti žalúdku, je to normálny účinok pôsobenia tohto špeciálneho magnetu, nemusíš sa obávať, hlavne sa nesmieš pohnúť, aj keď sa ti to bude zdať neznesiteľné, pretože by to mohlo zmariť celé toto vyšetrenie a museli by sme začať od znovu, rozumieš?" Znie tak naliehavo a tak prikývnem. Bude to bolieť? Zase taká hrôza to byť nemôže. V detstve som zažila toľko bolesti, že ma nemôže nič prekvapiť, na bolesť som zvyknutá. Jediné čoho sa bojím je to, že sa v tom magnetickom tuneli načisto znudím. Bolo mi povedané, že mobil si tam zobrať nemôžem, pretože ruší magnetické vlny a mohlo by ma to ohroziť. Knižku si tam zobrať nemôžem už len preto, že sa nemôžem hýbať no a tak som dospela k názoru, že za pol hodinu sa od nudy aj zbláznim. Budem musieť hľadať asi viac pozitív na tom všetkom.

"Teraz ťa moja kolegyňa opatrne zasunie do tunelu a začneme, si pripravená?" ozve sa opäť Marek z reproduktorov.

"Som!" odpoviem mu a uvoľním sa, takto by som mala vydržať dosť dlho bez pohybu. Ležať na chrbte nie je nič príjemné, ale Marek mi povedal, že inak by sa energia, ktorú vylučuje moje telo, blokovala. Ak vraj človek leží na chrbte, energia prúdi lepšie. Hm, zjavne ešte nie som dostatočne zrelá na to, aby som niečo takéto pochopila alebo to tiež môže byť tým, že som neštudovala medicínu. A síce.. absolútne neviem, či veci, ktoré súvisia s výnimočnými, krúžia okolo medicíny. Ale základy to v tom predsa musí mať.

Ani som si nestihla popri svojich myšlienkach uvedomiť, kedy som sa ocitla vo vnútri onoho tunelu. Veď je to vlastne jedno, teraz si len musím dávať pozor na to, aby som sa nepohla, pretože Marek by asi nebol príliš nadšený, ak by som mu nejako sabotovala jeho prácu, na ktorej mu, ako som stihla zistiť, veľmi záleží. Keď si tak spomeniem na to, ako som sem prišla a ako som sa do nemocnice dostala, musím sa pousmiať. Za celý pobyt sa mi skutočne nepodarilo spoznať ani jedného z mojich susedov, ktorí sú ubytovaní na chodbe spolu so mnou. Je mi to záhada a často som sa zamýšľala nad tým, čo sú asi zač, keď sú na oddelení spolu so mnou. Už len ja samotná, ako sa zistilo, nie som celkom normálna. A to som ešte pred týždňom ani len netušila, že by mi niečo mohlo byť, ale to je proste život. No prečo práve ja? Prečo ja musím byť iná? Prečo ja spôsobujem také problémy? Verím a vždy som aj verila v to, že všetko, čo sa deje v mojom živote má nejaký zmysel, ale v poslednej dobe som sa v tom nejako začala strácať. Vyšetrenia, ktoré mi robili počas pobytu v nemocnici nakoniec ukázali, že moje telo je určitým spôsobom schopné vyprodukovať energiu mnohonásobne väčšiu, ako je to možné u dospelého jedinca nášho druhu. Doktori tvrdia, že sa s niečím takým ešte nestretli.. teda... Marek mi v súkromí prezradil, že bol jeden podobný príklad, ale bolo to už dávno a bol to starší muž ako som ja. Hm... bol to muž a nie žena a aj to je rozdiel.. a ja som ešte len dieťa. Ako je teda možné, že sa u mňa objavil tento zvláštny druh energie a čo to vlastne je? Ako sa to volá? Nech je to už čokoľvek, bolo mi povedané, že sa to prejavuje skrze moju náladu a môj temperament. Je to ako druh schopnosti, ktorú ovládam, problém je v tom, že moje schopnosti sa doteraz prejavovali trochu inak. Moje schopnosti spočívajú v otvorenej mysli. Moja schopnosť sa prejavuje na mojich očiach. Zreničky menia tvar a farbu podľa mojej nálady. A tiež dokážem zmeniť v okamihu počasie podľa toho, ako sa cítim. A práve moje pocity ma učí ovládať moja tútorka. Učí ma, ako sa vyhnúť tomu, aby som v zlosti privolala na niekoho ničivú búrku alebo vyvolala cunami na našu dedinu v žiali. Hm, ale tak sa zdá, že touto novou energiou, ktorá sa vo mne ani neviem ako objavila, sa veci menia. Nemám ani len najmenšiu predstavu o tom, ako bude tréning pokračovať. Už aj tak som ho takmer nezvládala kvôli svojej nezodpovednosti a lenivosti niečo spraviť pre to, aby som sa to všetko neučila mať pod kontrolou. A potom príde toto. Možno sa ma život snaží naučiť zodpovednosti a toto je posledné varovanie. Podľa všetkého by som mohla svojou energiou vážne ohroziť svoje okolie, ak by som ju používala nedbanlivo alebo sa dostala do nesprávnych rúk. Aspoň tak mi to naznačoval Marek, keď som sa s ním naposledy rozprávala zoči-voči. Vyzeral akoby mal pred tým tak trochu strach. Hmm...

Aj by som pokračovala vo svojich myšlienkach, pretože som sa do nich akurát tak suprovo zamotala, ale mi v tom nedovolí pokračovať prudká bolesť, ktorú zrazu začnem cítiť v oblasti brucha. Celé moje vnútro horí bolesťou a ja mám čo robiť, aby som sa udržal na mieste a nekrútila sa tam od bolesti. Najprv som to chcela spraviť, ale podvedome som si uvedomila, že by to bol asi koniec. Marek by sa nahneval. Kvôli nemu.. musím to vydržať kvôli nemu! Začujem akýsi zvláštny srdcervúci ston. To som bola ja? Ja stonám? V živote sa mi nestalo, že ma nejaká bolesť takto skolila. Čo je to? Moje vnútro sa trhá! Pre boha! Ja to nevydržím! Horím! Trhajú ma! Bože, pomôž mi! Toto je môj koniec!

"Zvládla si to, Alberta!" počujem vzdialene. Zazriem normálne svetlo a tiež aj svoj hlas. "To bolííí!!!"

"Alberta.." zacítim dotyky na svojom bruchu. Ruky ma násilne pritlačia k posteli a vyhrnú mi tričko, ktoré mám na sebe. "...och, bože, čo je to? Tie znaky, to..." počujem ho. Znie mi to, popri kriku, ktorý sa mi derie z úst, ako slabý šepot. "Pomôžte mi niekto!" jačím panicky.

"Alberta, upokoj sa, to.. to nič nie je, to je normálne, že to bolí," jedna z Marekových rúk stlmí moje výkriky. Postupne sa utíšim, ale stále to dosť bolí. Pozriem sa cez slzy, ktoré mám v očiach naňho. "Čo... čo je to?" spýtam sa roztrasene.

"Netuším, toto sa ešte nestalo, netuším ani, čo ti znaky znamenajú, všetko šlo normálne... takmer.." jeho hlas znie vykoľajene, čo mi veľmi nepomáha k tomu, aby som sa upokojila a mám chuť znova začať kričať. Tentoraz však nie od bolesti. jediné plus je to, že postupne prestávam cítiť to hrozné pálenie a pichanie v žalúdku. Bol to... skutočne divný pocit. Akoby sa do môjho žalúdku naraz zapichlo niekoľko nožov, alebo ihiel? Alebo akoby ma rezali.

"Musím však povedať, že týmto sa končí tvoj pobyt u nás. Bolo to oficiálne schválené, čiže dnes môžeš ísť domov. Napriek tomu by som bol rád, ak by si sem pravidelne mohla chodiť na vyšetrenia. Chcel by som mať pod dozorom to, čo sa práve teraz stalo, neviem, či by som bol schopný odpustiť si, ak by sa ti niečo stalo kvôli tomu, čo sa ti objavilo na bruchu. Nemaj však obavy, podľa vyšetrení by malo byť všetko v poriadku a je dosť možné, že to súvisí s tvojimi novými schopnosťami. A aj preto by som chcel, aby sme sa ešte stretli. Výsledky vyšetrení a typy na výcvik pošleme tvojej tútorke čo najskôr... ak môžeš chodiť, tak sa bež pobaliť." Marek sa naposledy povzbudivo usmeje. Zhrniem si tričko a neisto sa dám do vstávania. Chvíľu mi to síce trvá, ale napokon som schopná odkráčať z miestnosti po svojich.

"Dovidenia, Marek," rozlúčim sa mávnem mu. Keď kráčam sama po chodbách nemocnice, cítim sa skutočne divne. Rukou sa opatrne chytím svojho brucha.


***

Čo si myslíte o tejto časti? Ako by to asi tak mohlo pokračovať? :)


3. KAPITOLA|5. KAPITOLA
 

1 person judged this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Andy | Web | 31. march 2013 at 21:17 | React

Moc hezké :)

2 Lexi | Email | Web | 1. april 2013 at 12:40 | React

zkusím si to přečíst od prvního dílu :)

3 Miku | Web | 9. april 2013 at 17:28 | React

zaujímavá poviedka :D

4 Rea Moonlight | Email | Web | 18. november 2013 at 13:26 | React

teda tato bola nejaka kratka a pri tom tak napinave a zaujijave... som zvedava co sa to stalo...

5 Milča | Web | 2. january 2014 at 12:20 | React

Páni...co se Alb stalo? O_O  O_O  O_O
Nebudu se rozkecávat ani zdržovat, okamžitě jdu na další! :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement