Myšlienky

7. march 2013 at 17:41 | Joss |  Just a Dream

2. kapitola


"Je všetko v poriadku, miláčik?" začul hlas svojej starostlivej ženy - Talindy. Prerušil na moment všetku svoju prácu, do ktorej sa zvyčajne nepúšťal, ale toto bol výnimočný deň. Otočil sa na svoju prekrásnu ženu a prehliadol si ju od hlavy po päty. Dlhé tmavé vlasy, ktoré zvyčajne nosieva rozpustené, mala zopnuté do chvostu, ktorý spočíval na jej chrbte. Na sebe mala tielko, ktoré odhaľovalo jej tetovanie, ktoré si kedysi dala vytetovať na ľavom ramene. To sa vynímalo na jej prirodzene opálenej pokožke, o ktorú sa pravidelne starala, aby jej zostala správna farba opálenia. K tielku si obliekla biele šortky, zvýrazňujúce jej chudé stehná a odhaľujúce len to, čo povoľovala Chesterova norma.


Musel sa pousmiať pri pohľade na ňu. Aj po toľkých rokoch ho stále priťahovala. "Nie, nič nie je v poriadku," odpovedal na jej otázku a znova zobral do rúk handru a precízne čistil každučký kúsok kuchynskej linky akoby od toho záležal jeho život.

"Čo sa stalo?" v jej hlase bolo počuť zdesený podtón.

"Cítila si niekedy takú ohromnú nudu, až si nevedela, čo s ňou a z tej nudy sa ti v hlave vynárali tie najhoršie myšlienky a spomienky?" spýtal sa jej popri tom, ako dokončoval svoju leštiacu činnosť na kuchynskej linke. Prešiel na jednotlivé poličky v skrinkách, ktoré začal postupne zbavovať pohárov. Tie vykladal na stôl, aby sa im neskôr mohol venovať, najprv chcel poutierať všetky poličky.

"Stáva sa to, počas nečinnosti človek myslí na.... počkaj, Chester, minulosť?" zvyčajne pokojný hlas nabral čosi málo z fistuly a paniky. Ani si neuvedomil kedy k nemu stihla priskočiť. Zacítil, ako ho schmatla za ruku a vytrhla mu handru. Odhodila ju bokom. Jeho si otočila smerom k sebe. Postavila sa na špičky, aby sa mu mohla uprene zahľadieť do očí.

Načiahol k nej ruku a jemne jej ňou prešiel po tvári. "Neboj sa, obrana vysadená na najvyšší stupeň, preto upratujem!" vyhlásil a znova sa načiahol po handre. Nebolo mu dopriate, aby sa jej znova zmocnil. Plesla mu po prstoch. Pobúrene sa na ňu pozrel so slovami: "Musím to dokončiť, ak nie ja, kto potom?"

"Robíš to len preto, aby si sa odreagoval! Tak proste poďme niečo podniknúť spoločne, myslíš si, že ja ti nebudem vedieť pomôcť, však? A nezabúdaj, že sa blíži čas turné po svete, ľudia by neradi počuli, že ich idol je momentálne na dnes z minulosti!"

"Som v poriadku," na tvári vykúzlil jeden zo svojich typických úsmevov a snažil sa ju odzbrojiť ním. V skutočnosti vedel, a to veľmi dobre, že v poriadku celkom nie je. Stále sa v myšlienkach musel vracať k tomu, o čom premýšľal ešte v tej deň ráno. Ani netušil, ako sa mu tieto myšlienky dostali do hlavy. Vedel však, že nech by na tom bol akokoľvek zle, turné mu vždy pomohlo dostať sa zo zlej nálady. Pohľad na davy jačiacich fanúšikov ho vždy prinútili dostať sa aj z tých najhorších stavov nálad. Vždy si povedal, že je pre čo žiť. Že je pre koho sa predvádzať. Že im na ňom záleží. Ale... aj Talinde na nej záleží.

"Vidím na tebe, že si všeličo, ale nie v poriadku, nechceš zájsť do štúdia, trochu si zaspievať alebo skúsiť niečo nové?" zdalo sa, že v jej hlave sa vynorili nejaké možnosti, ktoré by mu mohli pomôcť. Preto sa rozhodol dôverovať jej. Je to predsa jeho žena.

"Tak dobre, čo navrhuješ? Neviem, či ísť do štúdia je celkom dobrý nápad, ale s chalanmi sme si povedali, že musíme niekedy naplánovať presný rozvrh koncertov a tak, takže by to prakticky aj šlo, mám im zavolať? Pôjdeš so mnou? Keď skončíme, mohli by sme zájsť na večeru," vychrlil zo seba informácie a cítil sa pritom konečne aspoň trochu vo svojej koži.

"Ja už asi nenavrhujem nič," zasmiala sa krátko, "len toľko, že kým vyrazíš, mal by si to tu poupratovať."

"To sa spraví," prikývol horlivo, "ale bol by som celkom rád, ak by si šla so mnou a pomohla mi obvolať chalanov."

"Spravím všetko, ak to bude potrebné," prikývla, "ale teraz to poupratuj." Zamierila si to k stoličke a usadila sa na ňu. On sa teda pustil do opätovného ukladania vecí do skriniek na ich správne miesto. Na upratovanie už aj tak akosi nemal chuť. Nie po tom rozhovore. Talinda ho navnadila na spievanie a plánovanie, dostal chuť znova robiť niečo, pre čo sa dostal na tento svet a čo ho držalo nad vodou (a stále drží).

***

"Môžeme ísť? Si pripravený?" z koncentrácie, ktorú sústredil na to, aby na svojej hlave vytvoril dokonalý účes, ho vytrhol Talindin hlas. Rýchlo niečo ešte doladil a potom sa vystrel v celej svojej kráse. "Samozrejme, že môžeme ísť," povedal a mierne sa pousmial. Ona sa medzičasom aj obula do tenisiek, ktoré nosievala v časoch, keď už jej opätky liezli na nervy a nemala chuť pretŕčať sa v nich v jednom kuse. Tento jej štýl obliekania mal na nej najradšej. Nemal rád ženy, ktoré za každú cenu nosia podpätky a vkusné oblečenie, len aby nedali novinárom príležitosť na kritiku.

Obul sa teda aj on a spoločne sa vydali na cestu.

***

"Hej, Joe, podaj mi pero!" zvolal na DJ-a skupiny.

"Prečo si ho nepodáš sám? Máš problémy s nohami?" odvrkol mu ironicky tmavovlasý Kórejec a prebodol ho na moment svojim prenikavým pohľadom. Všetci v miestnosti však vedeli, že len žartuje. A po chvíli sa to potvrdilo, keď sa uchechtol a vystal zo svojho miesta. Priniesol Chesterovi ono pero a znova sa usadil.

"Aspoň schudneš," rypol si Mike, Chesterov najlepší kamarát, s ktorým ho verejnosť veľmi často rada spája.

"Ten pravý sa ozval," zamrmlal si Chezz popod nos a rýchlo sa odtiahol spod Mikovej ruky práve včas. Spoločnosť vybuchla z tejto scénky do smiechu.

"Chalani, koncert by sme podľa mňa mali začať niečim sviežim, čo ťakto.. Given Up? To je pesnička, ktorá dokáže človeku rozprúdiť krv," navrhol.

"To nie je zlé.. a možno by sme to mohli zremixovať, aby mal aj Joe nejakú prácu, nie?" navrhol sa Joe.

"Joe, je sebec," ozval sa Rob.

"Možno Bleed it out," navrhol Mike a Chester si to zapísal do zoznamu na čistý papier. Ten mal byť zanedlho pokrytý nápadmi na pesničky. To sa nakoniec malo všetko spracovať v počítači a poslať ďalej ľuďom, ktorí to pošlú ešte ďalej, kým sa to neodsúhlasí a tak ďalej, to sú ďalšie opletačky.

Všetci sa rozhovorili a nápady sa len tak hrnuli a zdalo sa, že sa tak skoro neskončia, pretože každý chcel niečo iné a zhodnúť sa na tom istom je väčšinou v takejto skupine nemožné, ale všemožne sa snažia vyhovieť si navzájom.
Papier sa zapĺňal z minúty na minútu čoraz viac.



1. kapitola | 3. kapitola
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lexi | Email | Web | 8. march 2013 at 12:58 | React

super, těším se na další díl :)
Talinda je hodnáá :) :D

2 Pagess | 9. march 2013 at 8:51 | React

tak jako můžeš si ty záložky vytlačit :DD (vytisknout) do knížky :D to zdroj uvádět nemusíš no :D

3 Lůla | Web | 9. march 2013 at 12:21 | React

krásný nový design:)

4 dyamond-girl | Web | 9. march 2013 at 12:56 | React

Moc pěkný : )
Těším se na další díl doufám, že bude brzy :D

5 Faint | Web | 9. march 2013 at 13:53 | React

Ja tvoje príbehy tak milujem! Tal je vážne skvelá! :) Strašne sa mi páči. A čo viac dodať? :D Tá posledná scéna bola super! :) Ozaj už dlhšie som pridala na blog nový diel DSM ak by si teda chcela :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement