Dospelí neplačú ► Prológ

13. august 2013 at 12:00 | Joss |  Dospelí neplačú
Dostávam sa k tomu, že pomaličky tu tento týždeň pozverejňujem všetko, čo som napísala doteraz, aby tento blog bol nejako pestrý. Je to len prológ, písala som to asi dva týždne dozadu o pol noci, tak nečakajte nič extra, ale na pokračovaní sa už pracuje, v mojej hlave, akurát pred nedávnom som nad tým premýšľala, ale akosi som sa ešte k ničomu nedopracovala, nezúfajte však, moja hlava dokáže v sekunde dobrej nálady a múzy niečo prísť, takže... dúfam, že sa vám bude prológ páčiť. :)



"Tereza!" počujem sa kričať, no mám pocit, že to, čo sa mi odohráva priamo pred očami je len útržok zlého sna, ktorý sa skončí tak rýchlo, ako sa začal. Vzdialene vnímam škripot bŕzd auta a cítim, ako mnou trhne, keď začujem dutý náraz tela o kapotu auta a čísi výkrik. Je tam moja dcéra! Kričí moje vnútro. Svet sa so mnou zatočí a len-len, že nespadnem.
Pomaly začínam vnímať to, čo sa deje naokolo mňa a spamätávam sa z prvotného šoku. Rozbehnem sa pomedzi zábranu áut, ktorá sa vytvorila na ceste. Dobehnem k telu ležiacemu na zemi. Podlomia sa mi kolená. Nijako nebránim pádu. "Terka...Terezka, prosím ťa, preber sa... komunikuj..." vlastný hlas mi znie cudzo a vzdialene. Roztrasenými rukami ju chytám za jej teplú rúčku a tískam jej ju. Bože, daj, aby to nebola skutočnosť, Bože, daj, aby som sa prebudila, toto je len sen... je to len sen...
"Mr.. mrzí ma to, ne... nemohol... nestihol som zareagovať.... vbehla na cestu tak... náhle..." začujem neistý hlas za sebou.
"Terezka.... Terezka..." opakujem ako v tranze.

"Zavolám pomoc," povie a uvedomím si, že je z toho zjavne podobne v šoku ako ja. Nie som schopná čosi mu povedať. A ani nie som schopná čokoľvek cítiť, ani len smútok. Som skrátka v šoku. Chvejem sa na celkom tele neschopná sa pozviechať. Palec priložím dcérke na zápästie v nádeji, že nahmatám nejaký pulz. Chvíľu sa nič nedeje, no potom zacítim jemné bubnovanie. Potichu vydýchnem. Síce slabé, ale myslím, že žije. Moja nádej vzrastie.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Faint | Web | 13. august 2013 at 13:09 | React

Že to nie je nič extra? :O Bolo to úžasné! Asi by som tiež mala vyskúšať písať v neskorých večerných hodinách :D

2 Zuzka | Email | Web | 15. august 2013 at 15:07 | React

wooooow, to je dobréééé :D  :D  :D ak raz vydáš knihu (čo určite vydáš) tak si ju kúpim ako prvá :-)

3 Joss | Email | Web | 15. august 2013 at 15:51 | React

[2]: Ďakujem, nepreháňaj. :D Také dobré to nie je, sú lepší, ale skutočne ďakujem, som rada, že sa ti páči. :)

4 Zuzka | Web | 16. august 2013 at 14:40 | React

[3]: a to ja nie iba kvôli tomuto jednému, to tak všeobecne myslím,že si dobrá  :-)

5 Joss | Email | Web | 16. august 2013 at 16:49 | React

[4]: Ďakujem. :)

6 Ter | 9. october 2013 at 19:23 | React

Woow ! O_O Tak toto bolo veľmi dobré. Musím sa priznať, že som sa takmer rozplakala, čo u mňa nie je zvykom. Naozaj podarené. ;-)

7 Rea Moonlight | Email | Web | 17. november 2013 at 21:27 | React

Vyzerá to zaujímavo, aj keď strašne smutne... idem čítať ďalej.

8 Ewiline | Email | Web | 13. march 2014 at 13:03 | React

Bože, bože bože!! :O
Musím dál!!

9 ellnesin-blog | Web | 19. march 2014 at 14:57 | React

Ou, to je skvĕlé! Je to vykreslené živĕ a i délka kapitol mi sedí...

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement