Bojím, bojím, bojím sa!

15. september 2013 at 19:25 | Joss |  Diary

Ahojte hviezdičky, už dlho tu nebol denník, čo? Fuh, keby ja som to tak stíhala ešte, že by som všade pridávala príspevky, do každej rubriky a mala ešte aj mnoho komentárov, ale tak populárny tento blog zase nie je a ja sa snažím nechávať tu niektoré články dlhšie, aby som mala viac komentov aj za cenu toho, že sa mi zníži návštevnosť, pretože nakoniec mi na nej až tak nezáleží. No a prečo píšem tento denník?



Zajtra ma čaká strašná skúška. Nemyslím skúšku v škole ako písomku, ale skúška mojej odvahy a zmyselnosti. Dobre, tak len tej odvahy, pretože zmyselná nie som, skôr nezmyselná a pobláznená svojimi snami, ktoré sa aj tak nikdy neuskutočnia a okrem toho som dosť mimo v podslednej dobe. Menia sa mi nálady, raz som hore a raz dole no a tento víkend som bola dosť dlho dole a plakala pre hlúposti. Nakoniec som sa z toho všetkého úspešne dostala a dnes som bola schopná aj písať článok. :) Dúfam, že si ho aj niekto prečíta a nehnevajte ma s tým komentovaním. Ale ja mám čo hovoriť. :3 Takže pomlčím a stiahnem sa.

Áno, viem, že trepem dve na tri. Zakrývam svoj strach. V skutočnosti sa strašne bojím toho, ako mi to zajtra ráno dopadne a ak sa na nič nezmôžem, tak to budem naveky ľutovať. A ak so mnou nepocestuje, poteším sa, pretože sa mi to odddiali. Ak ste si niektorí všimli meniace sa statusy vo volitelnom hornom boxíku, tak som včera odkazovala na jeden článok, ktorý som písala už dávnejšie. Bol o jednom chlanovi, ktorý so mnou cestuje. Nuž a po rozchode mám teraz v podstate voľné ruky, nikto mi nebráni, aby som sa s niekým zoznámila alebo sa na niekoho usmiala, ako to plánujem, no bojím sa toho, že sa mi to nepodarí a uškrniem sa a on ma bude pokladať za psychoša, ktorý nevie, čo so sebou. Alebo takto to poviem, nerada odhaľujem svoje pocity na verejnosti, preto sa väčšinou ani neusmejem na cudzieho (aj keď minule sa na mňa usmieval jeden chlap pozobný Joovi Hahnovi :DD). Som asi desne divná, však? Som proste ten typ človeka, ktorý si strašne neverí a neverím si ani teraz... zachráni ma jedine to, ak sa prekonám a odvážim sa usmiať sa. Budem uvoľnenejšia, keď to spravím, viem to... ale na druhej strane.. čo ak ma bude pokladať.. nie.. nie na to nemyslieť, proste sa usmiať.. ách, už tu trepem dve na tri, takže radšej končím, pôjdem sa na to vyspať. Ešte sa vám ozvem, tak sa zatiaľ majte pekne Hviezdičky moje. :)
 

Be the first one to judge this article.

Poll

Bol/a si tu?

CLICK

Comments

1 Lau | Web | 15. september 2013 at 20:06 | React

Nesmieš byť taká hamblivá.. Ja som práve taký typ, že keď sme boli zo školy v Čechách, tak sme stretli takých chalanov, celkom pekných v našom veku, pozdravili ma, ja ich, (počas chôdze opačným smerom) a nakoniec sme na seba (zo srandy) na celú chodbu kričali že si vymeníme telefónne čísla.. :D Trošku spontánnosti do života! :) Kašli na všetko, ži proste štýlom whatever! :)

2 Knihofil18 | 15. september 2013 at 22:06 | React

Som tiež typ človeka, ktorý by sa najradšej stratil v dave, stal sa neviditeľným, proste aby nevyčnieval. Chalan o mňa ani nezakopne, tak na čo sa snažiť.. :D
Mám svoje knihy a literárne postavy, svoje poviedky, na ktorých si vybijem svoje nervy a komplexy a svoje LP, ktoré mi pomáha, aby som sa nezbláznila. :D
Občqas si pripadám, akoby som sem spadla z inej planéty - ale kto hovorí, že to je nutne zlá vec? Prečo mám zapadať medzi ostatných a zaprieť to, čo je vo mne najlepšie? Viem, že som čudná. Komu sa to nepáči, ich problém! :)

3 Pagess | Web | 16. september 2013 at 16:53 | React

Jo joo.. to znám.. taky s emi líbí jeden kluk, ale že bych se na něj usnmála? hned si představím že si řekne, co je to za cvoka?! :D
ale kdyby se na mě usmál tak jako na tebe tak bych neváhala :)

4 magicforever | Web | 16. september 2013 at 19:48 | React

Ja to poznám. Som skôr ako ty. Napr. si vôbec neviem predstaviť, že by som mala urobiť niečo ako Lau..
Ale hanblivosť je podľa mňa kríž! Ta hlavu hore. Držím palce.
Podľa mňa je fajn nezahlcovať čitateľov  kvantami článkov. Ja napr, ak to niekto robí potom len vyberá, čo si prečítam a čo nie. Ak niečo vydá raz za čas (ja sa napr. snažím každý druhý tretí deň, ako sa podarí) ta sa na tie články viac teším. Je to, ako keď si dlho nepočula o nejakom priateľovi. No netešíš sa naňho? ;-)

5 Lexi | Email | Web | 20. september 2013 at 15:08 | React

To chápu ;) Já jsem hrozně stydlivý člověk, s cizími lidmi těžko komunikuji.. Ale přesto se to snažím překonat, prostě cítím touhu být středem pozornosti :'D
PS. Moc se omlouvám, za nekativitu..

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement