Fire

2. december 2013 at 10:10 | Joss
Opäť zdravím hviezdičky moje. Znova prinášam poviedku z mojej jednorázovej tvorby. Viem, že by sa v tom dalo aj pokračovať, ale bolo to vyslovene písané ako jednorázovka do jednej RPG hry, ktorú posledne hrávam a ešte stále ma to drží, takže dúfam, že sa bude páčiť a že si prečítate. :)



Postávam pred touto vráskavou a rokmi zničenou starenkou a v očakávaní na ňu hľadím v snahe zistiť, čo mi asi tak ukáže.
"Prepáčte, nerozumiem celkom tomu, čo odo mňa môže chcieť človek ako vy," poviem potichu. Nie som si celkom istá touto osobou. Všeličo som už počula a preto sa snažím byť čo najzdvorilejšia. Prečo si z toľkých deciek vybrala práve mňa? Čím som zaujímavá pre ňu práve ja? Uvažujem takto v duchu. Stále sa vynárajú nové a nové myšlienky a ja sa ich akosi ani nesnažím zastaviť. Proste ich jednoducho nechávam plynúť v mojej hlave tak, ako prichádzajú. Nad niektorými sa musím pousmiať, ale môj úsmev netrvá dlho, pretože si uvedomím, že táto stará žena ma prepaľuje pohľadom a tak zase zvážniem a snažím sa sústrediť sa na to, čo sa mi chystá povedať. Počujem ako sa sípavo nadychuje.
"Vieš, dievčatko, už som stará čarodejnica. Neviem či poznáš to staré pravidlo o tom, že každá čarodejnica si raz bude musieť vybrať dediča...." odmlčí sa. Možno mi chce dať priestor, aby som sa vyjadrila. Napadne ma, ale radšej zostanem ticho a hľadím na ňu, kým sa nerozhodne pokračovať. O tom pravidle som nikdy nič nepočula, len som vedela, že v našej dedine je hromada mocných čarodejníc, ktoré majú každoročne rôzne stretnutia a pochody za ich moc a slávu a za udržanie týchto cností, ako to oni nazývajú. Už dávnejšie som sa rozhodla, že sa od nich budem držať čo najďalej, aby som si ich neznepriatelila. Preto ma vydesilo to, že si ma zavolala táto starenka. "...vidím, že nevieš o čo ide, tak sa ti pokúsim v skratke ti to vysvetliť. Každá čarodejnica raz príde do veku, ktorý nazývame prechodom. Čarodejnica vtedy vie, že potrebuje dediča, ktorému by predala svoje schopnosti a tento dedič by neskôr mohol byť dobrým čarodejníkom, ak by sa svojim schopnostiam venoval a rozvíjal ich. To proste časom príde. Ja, žiaľ, nemám žiadnu rodinu a tak som bola nútená poprosiť riaditeľa školy, aby mi dovolil vybrať si niekoho zo študentov. Riadne dlho som pozorovala detailne študentov, kým som si vybrala teba a, myslím, že by si si to mala vážiť, pretože to pre mňa bolo skutočne ťažké rozhodnutie."
"Ja.. som nepovedala, že si to nevážim, ale doteraz som skutočne ani v najmenšom netušila, prečo som tu. Takže, chápem to správne, ak tvrdím, že ste si ma vybrala za dedičku?"
"Áno, vedela som, že to pochopíš. Nuž... aby sme tu len tak nestáli a nerozprávali sa len tak o ničom, mala by som ti porozprávať o mojich prednostiach.." všimnem si, že na tvári sa jej zjavil mierny úsmev, ktorý zjemnil jej črty. Len prikývnem a rukou si pomaly odhrniem pramienok vlasov z čela.
"Mojou prednosťou je práca s ohňom a jeho tvarovanie," povie prosto. Čože? Oheň? Vybuchnem v duchu. Ja sa bojím ohňa. Je to asi jediný živel, ktorý nemôžem ani cítiť. Je desivý a nechcela by som ho zažiť na vlastnej kože. "... nože sa tak netvár. Veľmi dobre viem, že oheň nemáš rada, no zo všetkých tých deciek si najsilnejšou povahou a ako jediná preto môžeš niesť práve tento živel. Ver tomu, že ti to pomôže prekonať strach." Upokojuje ma? Počujem dobre? Takže ja už nemôžem vycúvať z tejto zapeklitej situácie? Potichu vydýchnem a pozriem sa na ňu znova, pretože, ako som zistila, sklopila som pohľad a začala som prepaľovať zem svojim pohľadom.
"Takže čo mám robiť?" spýtam sa. Starenka vytiahne z vrecka zápalky a jednu z nich zoberie a škrtne ňou. Dýchne na ňu jemne a plameň sa zväčší. Odstúpim a sledujem z trocha väčšej diaľky, ako oheň tvaruje do tvaru nádherného srdca. Pousmejem sa. Je to skutočne obdivuhodné a svojim spôsobom to môže byť aj nebezpečné.
"Oheň treba cítiť, treba ho sledovať, počúvať jeho správanie," hovorí a hlas ma pritom omnoho jemnejší, než pred chvíľou. Usúdim preto, že svoj živel má veľmi rada a rada by ho predala niekomu, kto ho bude vedieť užívať a tiež si ho obľúbi. Usmejem sa a pristúpim bližšie. Je mi to síce nepríjemné a vlasy si pre istotu zopnem gumičkou a pristúpim k starenke, ktorá sa neustále hrá s ohňom.
"Ako to mám spraviť?" spýtam sa a v tom momente sa ma dotkne a povie zopár slov, ktorým nerozumiem a dokonca ich ani celkom nepočujem. Je to len akoby otvárala ústa naprázdno. Ale keď sa jej ústa znova zatvoria, zacítim pálenie na ramenách a v prstoch. Pozriem sa na svoje ruky a zistím, že pri každom prste mám malý plamienok. Zdvihnem obe ruky do vzduchu a prezerám si to. Páni, to je skutočne nepríjemné. Oheň na vlastnom tele. Je to zvláštne. Uvažujem.
"Teraz je môj živel aj tvojim a podstúpime výcvik.."
"Aha, takže výcvik.." vzdychnem potichu. Toto bude dlhý boj, ­pomyslím si.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Ami | Email | Web | 2. december 2013 at 17:05 | React

Panejo, nechceš k tomu napsat pokračování, prosím!!!!?

2 Lory | Web | 2. december 2013 at 17:28 | React

Když tam poprvé řekla: Jsem už stará čarodějnice, tak jsem myslela, že to myslí jako přirovnání a začala  jsem se smát :D :-D Potom jsem to pochopila ;) Škoda, že to je jednorázovka, pokračování by bylo určitě zajímavá, co by asi všechno dělala ve výcviku :D No musím uznat, že představa, že by mi najednou začaly hořet obě ruce je dost děsivá, mno :-D
Moc se ti to povedlo, mě se to krásně četlo - a to moc nečtu, važ si toho :-D

3 Angela | Web | 2. december 2013 at 21:59 | React

Wow! Je to moc hezky napsané... Vážně nechceš napsat pokračování? Prosím. :D S pokračováním by jsi nám všem udělala radost. :D
Zajímalo by mne, jak by probíhal ten výcvik...

4 Angela QuickBow | Email | Web | 4. december 2013 at 8:56 | React

Asi by som tú starenku na mieste zakillovala keby mi toto povedala :D alebo by som ušla :D nechcela by som byť čarodejnica :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement