Pestúnka

5. march 2014 at 18:23 | Joss |  Half-minute horrors
Tákže, hviezdičky moje, dnes prichádzam s prvým hororom. :D A, priznám sa, je to skutočne môj prvý horor, ktorý som sa kedy pokúšala napísať, väčšinou som ich rada čítavala, no nikdy by som nebola povedala, že raz sa zapojím do takéhoto projektu. :D Ale budiž a dosť už mojich rečí. Pevne verím, že sa vám moje dielo bude aspoň trochu páčiť.



Lena sa odjakživa bála tmy, o tej tichej nehovoriac. Už od malička mala problém zaspať v tichej tme. Potrebovala mať pri sebe niekoho ochotného rozprávať, kým nakoniec neupadla do nevinného spánku. Spánok, ten milovala.

Trhlo ňou v momente, ako si spomenula na tú krásnu ríšu, v ktorej sa mala možnosť prechádzať takmer každú noc. Čo by tak teraz dala za spánok. Trčala tu v tejto pustej miestnosti nevedno presne kde. Bola tu tma a ona sa bála. Trhavo dýchala a srdce jej prudko búšila, keď načúvala zvukom domu. Občas sa jej zdalo akoby počula nejaký šepot. Potom však len zavrtela hlavou a všetko sa to stratilo.

Tak veľmi túžila ukázať svojim spolužiakom, že chýry o jej strachu z tmy sú len poverou a nikdy neboli pravdivé. Už veľmi dávno oľutovala rozhodnutie vybrať sa do tohto starého spustnutého domu.

Lenine tiché myšlienky pretrhlo hlasné zavŕzganie. Prudko sebou trhla. Toto sa jej už určite nezdalo. Nie. Bolo to príliš hlasné. Kolená si viac pritisla k sebe a objala ich rukami. Má sa postaviť a pozrieť sa, čo to bolo? Možno to bol len vietor.

Znova sa ozvalo zavŕzganie. Zdalo sa, že podlaha domu bola vystavená niečomu ťažkému, možno mačka alebo iné zviera, napadlo ju v momente, keď ticho narušilo hlasné zvolanie: "Detií, kde ste sa schovali?" a potom akýsi neurčitý šepot, no marilo sa jej, že to bolo čosi v zmysle: "Však ja vás aj tak nájdem." Počula kroky. Približovali sa a ona sa v tme snažila nájsť miesto, kam by sa schovala. Boli čoraz bližšie. Srdce sa jej bláznivo rozbúšilo a pohľadom tikala po miestnosti. V tme rozoznávala obrysy nábytku, no netušila, kam sa podieť.

Keď už boli celkom blízko, vyskočila prudko na nohy a rozbehla sa ku ktorejsi zo skríň. "Dieťatko mojeé!" ozval sa falošne presladený hlas, v ktorom spoznala akúsi ženu. Kde sa tu vzala? Napadlo ju a v rýchlosti trhla dverami. Ak čakala, že sa otvoria, plietla sa. Rúčka na nich podľahla sile, ktorú, nakoniec celkom zbytočne, vynaložila na ich otvorenie a odtrhla sa. Nohy dlhšie nevydržali nápor, zabalansovala, tlmene vykríkla a s hlasným buchnutím spadla na zem.

Všetko sa to zbehlo behom jednej sekundy. A počas tej sa tiež prudko roztvorili dvere, v ktorých postávala žena oblečená v tmavom hábite. Na hlave, ktorú mala sklonenú, mala kapucňu. Nebolo jej vidieť do tváre, no odlesky očí sa dali jasne rozoznať. Šiel z nej chlad a strach. Lena cítila niečiu prítomnosť a zdráhala sa otočiť. Zhlboka sa nadýchla a zacítila akýsi zvláštny zápach. Akási hniloba, ba čosi viac, nevedela to však presnejšie určiť. Striasla sa a predsa sa len otočila.

Vtom hlasno vykríkla.


***

Bolo ráno a stará babička sa vracala z výletu späť domov. Vošla do svojho obydlia, zhlboka sa nadýchla. Potuteľne sa usmiala a vošla do obývacej miestnosti. Pohľad jej padol doprostred miestnosti kde ležalo znetvorené telo. Ležalo na chrbte, brucho mala rozpárané a vnútornosti z neho sa nachádzali všade, len nie na tom správnom mieste. Tvár mala dorezanú, takže už dávno nebolo vidieť vydesený výraz, ten si však vedela veľmi dobre domyslieť. Na nohách a rukách stopy po povraze. Ústa zošité. Ani kričať nemohla. Pohľad jej padol na zrkadlo, kde boli krvou napísané: "Nájdem si vás všetky, detičky moje. Vaša vždy milovaná pestúnka.."

"Ach, už zase sa to stalo," skonštatovala sucho babička, otočila sa a zamierila do kuchyne.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Zuzka | Web | 5. march 2014 at 20:05 | React

Opäť si nesklamala, je to super aj napriek tomu, že horory veľmi nemusím :)

2 Faint | Web | 6. march 2014 at 12:24 | React

Ježíš to bolo úplne že waw. Ja mám teraz také blbé pocity zo serialu čo som pozerala. Ešte lepšie by bolo, keby som si to čítala niekedy v noci :D

3 Ilon-Ká** | Web | 6. march 2014 at 17:19 | React

Wow.. vždyť to byl dost dobrý horor! Vůbec nejde poznat, že píšeš poprvé. Prostě dokonalé a jak ta babička vůbec nebyla překvapená.. Prostě dokonalý! :-)

4 Kikča | Email | Web | 7. march 2014 at 11:54 | React

WOW... Dokonalé!!! :O

5 Ewiline | Email | Web | 7. march 2014 at 19:14 | React

Je to naprosto dokonalé :33333333
A pak, že neumíš psát horory!!! :D

6 Kristýna Kaderová | Email | Web | 15. march 2014 at 18:09 | React

Je to sice horor, ale já se musím tomu konci smát :D Ona má v obýváku mrtvolu a jde do kuchyně? :D

Je to napsané úžasně, ale moc ráda bych se dozvěděla, proč ji zabila, co to bylo za ženskou, tedy krom toho, že to byla pestúnka (což jak doufám znamená normálně pěstounka ne?), a proč byla ta babička v klidu.

A ještě něco. Tohle je opravdu tvůj první horor? V tom případě máš na psaní hororů přirozený talent!

7 Nemesis Moriko | Email | Web | 21. march 2014 at 16:11 | React

dokonalž:3 Ale babička na konci pobavila xD

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement