Dospelí neplačú

Dospelí neplačú ► 5. kapitola

11. may 2014 at 19:59 | Joss
Takže, po vyše mesiaci vám prinášam pokračovanie k tejto poviedke. :D Dúfam, že sa bude páčiť, keďže som sa snažila vymyslieť aj nejakú vtipnú zápletku, no keďže som posledne dosť vyšťavená, pravdepodobne je to celkom o ničom.
No, takže nebudem zdržovať, pustime sa do toho, lebo dnes ma ešte čaká nejaká tá prácička. :)

Dospelí neplačú ► 4. kapitola

2. april 2014 at 13:33 | Joss
Ahojte hviezdičky moje.. myslím, že je celkom očividné, ako veľmi ma chytilo písanie tejto poviedky. Ja si však nejako nedokážem pomôcť, ide mi to tak ľahko. Stačí, keď sa trochu zamyslím nad všetkým, čo mám napísať a čo by som chcela napísať a akosi mi to ide samo. Dúfam, že to tak bude aj naďalej, pretože je to niečo celkom úžasné, ako sa mi to tvorí v hlave. No a niečo iné je to zase napísať, takže pevne verím, že táto kapitola sa vám bude páčiť, že vás prekvapím tým, koho Tereza vlastne v tom vlaku stretla. ;) A čo myslíte? Čo sa bude diať ďalej?

Dospelí neplačú ► 3. kapitola

16. march 2014 at 14:07 | Joss
Áno, ja viem, teraz píšem rozhodne oveľa kratšie kapitoly, než som si zaužívala, ale zistila som, že sa mi takto píše lepšie a môžem uťať dej v tom najlepšom, čo sa mi skutočne veľmi pozdáva, pretože si takto jednak udržím trochu čitateľov a potom.. ja neviem, vždy som si to chcela vyskúšať. V tejto kapitole sa možno už na konci deje niečo zaujímavé, inak je to taká nezáživná kapitola, ale písanie tejto poviedky ma momentálne strašne chytilo. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť. :)

Dospelí neplačú ► 2. kapitola

26. february 2014 at 9:15 | Joss
Dlho do noci som nemohla spať. Len som sa nepokojne prehadzovala z boka na bok hľadajúc polohu, ktorá by mi bola aspoň trochu príjemná a v ktorej by som konečne aj zaspala. Načúvala som zvukom nášho domu, akoby som čakala zlodejov. Predstavovala som si pritom ako v mojom vnútri čosi rastie. Vyvíja sa to a je to nezvratné. Áno, nezvratné, pretože ja nikdy nespravím to, čo by iné ženy spravili v mojom prípade. Je to proti všetkým zásadám, ktorým ma v živote učili.

Dospelí neplačú ► 1. kapitola

25. february 2014 at 22:06 | Joss
"Necvičiaci, usaďte sa na lavičky a vy, zvyšok, rozbehajte sa a po rozcvičke v podaní Patrika si zoberiete lopty a budete trénovať hod na kôš a dvoj takty, ktoré tu ešte mnohí nemáte urobené na známku, takže, pustite sa smelo do toho!"
Po skončení predslovu, ktorý mal učiteľ telesnej, som sa takmer bez života odpotácala k lavičke, kde som sa usadila a oprela o stenu. Bojujúc s bolesťou, ktorá sa mi šírila celým telom, som sa pokúšala sústrediť svoju pozornosť na hodinu fyzických výkonov odohrávajúcu sa predo mnou. Bola som úprimne rada, že nie som jej súčasťou. Dnes by som to asi nezvládla.
Boj som prehrala. Než som sa stihla nazdať, v ústach som cítila žlč a celý obsah žalúdka, ktorý zatiaľ zotrvával v celku, sa priečil. Vyskočila som na nohy a rukou si prikryla ústa. Na spýtavý pohľad učiteľa som reagovala tým, že som sa rozbehla k dievčenským šatniam. Tú dlhú miestnosť plnú oblečenia a batohov som prebehla akoby ani nebola a konečne som sa dostala k vysnívaným záchodom. Nad záchod som sa sklonila akurát včas. Žalúdok naruby.

Dospelí neplačú ► Prológ

13. august 2013 at 12:00 | Joss
Dostávam sa k tomu, že pomaličky tu tento týždeň pozverejňujem všetko, čo som napísala doteraz, aby tento blog bol nejako pestrý. Je to len prológ, písala som to asi dva týždne dozadu o pol noci, tak nečakajte nič extra, ale na pokračovaní sa už pracuje, v mojej hlave, akurát pred nedávnom som nad tým premýšľala, ale akosi som sa ešte k ničomu nedopracovala, nezúfajte však, moja hlava dokáže v sekunde dobrej nálady a múzy niečo prísť, takže... dúfam, že sa vám bude prológ páčiť. :)
 
 

Advertisement