Prekliata

Prekliata - 6. kapitola

21. march 2014 at 16:56 | Joss
Áno, ja viem, že túto poviedku vás veľa nečíta, ale aj napriek tomu som sa rozhodla zverejniť ďalšiu kapitolu v nádeji, že sa nájde niekto, kto si to prečíta. :D Ja viem, že už na začiatku som ju pokašlala a uvažujem dokonca o tom, že ten začiatok by som trochu prerobila, ale vzhľadom na to, že momentálne mám toho tak trochu veľa a pracujem na jednej párkaitolovej poviedke na to veľa času nemám. :D Ale.. môžem vás uistiť, že čoskoro sa dočkáte aj VŽR pokračovania a tiež pravdepodobne aj DN či JaD, takže dúfam, že si túto kapitolu aspoň niekto prečíta a že sa bude páčiť, ale dosť už mojich rečí, poďme ku kapitole.

Prekliata - 5. kapitola

26. january 2014 at 19:18 | Joss
5. kapitola

Telom jej prešla ostrá bolesť rýchlosťou, akou sa dokáže blesk objaviť na oblohe a vypariť sa zanechajúc po sebe len strašný hluk. Aj táto bolesť po sebe niečo zanechala. Krik. Dral sa jej z hrdla v ešte polovičnom spánku. Napriek tomu znel tak jasne a ostro až takmer trhal ušné bubienky. Pre boha, čo je to? Neľudská bolesť zviera moje telo..... moju dušu... hnalo sa jej mysľou ako mnohé ďalšie prudké myšlienky, na ktoré sa sústredila len s obrovským úsilím.
Uvedomila si, že ešte stále kričí. Následne aj zovretie niečích rúk na svojich ramenách a hlas. Vnímala len hlas, nie slová. Len ten tón hlasu. Taký ustráchaný. Poznala ho. Mala by ho poznať. Rovnako ako by mala prestať kričať. Bolesť už dávno pominula, no krik zostal.

Prekliata - 4. kapitola

24. may 2013 at 18:05 | Joss
4. kapitola

Posledný kufor, posledné uistenie, že je všetko v poriadku. Posledné objatie a bozk do vlasov. Posledné mávnutie rukou na rozlúčku. Posledný úsmev. Na to všetko myslela počas dlhej cesty do Nemecka. Z rádia v autobuse hrali rôzne pesničky, no ona ich vnímala skutočne len okrajovo. To, čo vnímala skutočne boli jej myšlienky, v ktorých sa stále zamýšľala nad tým, čo sa stalo jej rodičom. V poslednej dobe ju púšťajú o niečo viac von a celkovo jej dávajú viac slobody. Pustili ju do krčmy, v ktorej zažila nie práve najpríjemnejší zážitok a po takej skúsenosti sa sama rozhodla, že na také miesto už nikdy nepôjde. A teraz.. teraz ju pustili do Nemecka, ktoré nie je práve najbližšie. Dôverujú jej, ale dala im ona na to niekedy dôvod? Na to si nevedela spomenúť, pretože vždy sedela poslušne doma a učila sa. A to predsa nie je dôvod na to, aby jej rodičia dôverovali alebo áno?

Prekliata - 3. kapitola

19. may 2013 at 20:33 | Joss

3. kapitola


"Kaima!" z myšlienok ju vytrhol povedomý hlas, ten však za posledný týždeň nepočula tak dlho, že kdesi v podvedomí nadobudla pocit, že sa jej to len zdalo. Pohľady rodičov ju však presvedčili, že na ňu skutočne onen hlas kričal a nezdalo sa jej to. Zastavila preto a otočila sa, aby sa uistila, že počula správne. Fakt je ten, že ak už niekto kričí jej meno, nemožno sa spliesť, pretože takmer na 100 percent nikto iný na Slovensku nemá meno ako ona.

Prekliata - 2. kapitola

30. january 2013 at 18:24 | Joss
2. kapitola

"Mami?" osloví Kai váhavo svoju mamu. Rukou si odhrnie ofinu z očí, no boj s vlasmi prehrá a znova si vlasy z čela neodhrnie. Zahľadí sa na svoju mamu, ktorá sa zvŕta za kuchynskou linkou a čosi kuchtí.

"Áno, miláčik, čo potrebuješ? Podala by si mi, prosím, tie vajíčka? A ošúp aj tie uvarené zemiaky, čo sú na stole." Ako sa dalo čakať, mama svoju prácu kvôli nej nezastavila a zdalo sa, že nepostrehla ani jej váhanie. Prisunula k nej misku s rozšľahanými vajíčkami a pustila sa do šúpania zemiakov.

Prekliata - 1.kapitola

27. january 2013 at 20:03 | Joss

1. kapitola


"Kai, pôjdeš s nami dnes po vyučovaní do baru? Nezdržíme sa dlho." otázka znie tak jednoducho. No osoba, ktorej je položená sa zatvári neisto. Vyššie dievčina s primerane vypracovanou postavou a rovnými vlasmi blond farby s prímesou bledohnedej prižmúri svoje oči a zahľadí sa na trojicu dievčat stojacich pred ňou. Čakajú len na jej odpoveď.

Prekliata - Prológ

24. january 2013 at 18:48 | Joss
To utešené malé dievčatko ležalo v kolíske zabalené do perín, aby mu nebolo zima. Malé zlatisté kučierky mu rozfúkaval slabý vetrík vanúci od otvoreného okna.

Pri jeho postieľke sa zišlo snáď viac ľudu, ako pri narodení Ježiša Krista. Všetok tento ľud tvorený zo 4 žien a 4 mužov sa rozostúpil okolo kolísky dieťatka, na striedačku muž a žena, a každý z prítomných pozoroval toto dieťa. Ako na povel sa všetci v kruhu pochytali za ruky, pričom nespúšťali pohľad z dieťaťa.

"Nadišiel čas, aby každý z tu prítomných rodín a pozvaných predniesol svoj dar tomuto dieťaťu," prehovorila žena, ktorej oči mali sfarbenie mierne do tmavomodrej farby. A do tej tmavomodrej farby sa jej vplieta trochu červenej farby.

"Dávam tomuto dieťaťu do vienka šťastie, pretože v živote je potrebné brať veci z veselej stránky a nestarať sa zbytočne o veci, ktoré by nás trápili," prehovorí jeden z mužov ako prvý. Jeho oči majú purpurovú farbu.

 
 

Advertisement