V žiari reflektorov

VŽR ► 11. kapitola 1. časť 2/2

20. february 2014 at 16:43 | Joss
Tu by to asi chcelo uťať. Usúdila som, keď som dorazila na posledné slovo úseku odohrávajúceho sa v nemocničnom prostredí. Musela som sa pousmiať. Moje pocity boli vtedy skutočne také, aké som opisovala na papieri. Pamätám si to dodnes, akoby sa to bolo stalo len včera.
Zavriem oči a spomínam spolu s denníkovými stránkami, ktoré mám stále rozložené v lone. Spravila by som niečo inak, keby som sa tam ocitla znova a mala možnosť zachovať sa k niektorým ľuďom inak? pýtam sa sama seba. Veľmi dobre predsa viem, že som sa počas nemocničného pobytu viackrát zachovala nie práve najlepšie.
Potichu vydýchnem a opäť raz vykuknem von oknom, aby som zistila, kde sa nachádzam. Už len jedna zastávka a vystupujem. Rozhodne by som to mala zabaliť.

VŽR ► 11. kapitola 1. časť 1/2

20. february 2014 at 16:40 | Joss
Ahojte hviezdičky, takže mám pre vás pripravené pokračovanie k VŽR, avšak 11. kapitola bude rozdelená do 2 častí, ktoré som musela rozdeliť ešte každú zvlášť na polovicu, takže sa neplašte, je skutočne extrémne dlhá, mala som problémy s rozdeľovaním tejto kapitoly, ktorú som sa rozhodla skutočne trochu prepracovať, no a keďže blog.cz nepozná medze skutočných spisovateľov (nieže by som jedným z nich bola :D), tak to je tu takto hlúpo spravené. :) Kapitolu by som rada venovala Lory, ktorá sa informovala už pred dvoma týždňami na novú kapitolu. Prepáč, že si musela tak dlho čakať, ale dva týždne som len pracovala na 1. polovici toho, čo mám napísané teraz. 1. časť má spolu 7746 slov a v druhej ich ešte riadne pribudne, no dosť kecania, pustíme sa do prvej časti. Dúfam, že sa bude páčiť. Príbeh sa nám pomaly blíži ku koncu, takže dúfam, že posledné kapči si užijete. :P

VŽR ► 10. kapitola

1. november 2013 at 18:06 | Joss
Ahojte hviezdičky. Dnes som tu len na skok, pretože mi hrozí, že sa mi vybije baterka na notebooku a otec mi zobral nabíjačku. Odmietla som mu s niečím pomôcť, pretože som pozerala film v telke a nahneval sa. Hm, milé je, že ak oni niečo pozerajú a ja potrebujem pomoc, tak si to v pohode odsunú na bok, ale ja to spraviť, dostanem trest. :D Tak som sa po jeho odhode pustila do písania, vypla som si wifi na ntb a písala a písala.. a skončilo to... nič moc.. trochu bláznivá kapitola. Asi ste čakali pokračovanie zo strany Joss alebo Mika, ale sklamem vás.. nie je to tak.. napísala som pokračovanie zo strany Chestera! Písala som zaňho v tejto poviedke len raz a rozhodla som sa spraviť to znovu. Tak snáď sa bude páčiť, aj keď osobne si myslím, že je o ničom. :D

VŽR ► 9. kapitola

12. october 2013 at 19:33 | Joss
Po dlhej dobe som sa znova dokázala pobiť s písaním a zosmolila som túto kapitolu. 4031 slov, môžem povedať, že je to asi môj osobný rekord, teda nie som si tým celkom istá, možno som napísala aj viac v niektorej z častí, ale za poslednú dobu je to rozhodne môj rekord. :) Dúfam, že sa bude páčiť.

VŽR ► 8. kapitola

23. august 2013 at 17:03 | Joss
Čauté hviezdičky, dlho som sa neozvala, čo? Okrem obiehania som sa na blog takmer vykašlala, aspoň to tak vyzerá, ale nie je to tak. Pravda je taká, že som sa babrala trochu s písaním poviedky a článkov. Okrem toho mám teraz na starosti aj iné stránky, než len tú moju a trochu iné povinnosti na mňa útočili. Ešte k tomu som si zaumienila, že napíšem pokračovanie k VŽR, ktoré sa mi dajakým záhadným spôsbom objavilo v hlave, tak dúfam, že sa vám bude táto časť páčiť. Rozhodla som sa odhaliť minulosť Jossette ešte viac, než v poslednej kapitole. Asi som si potrebovala niekde vybiť svoj smútok a tak to skončilo, ako to skončilo. Každopádne, verím, že sa vám kapitola bude páčiť. :) A už nebudem kecať, pustíme sa do toho, no nie? :) Btw: Jedna z najdlhších kapitol. :D

VŽR ► 7. Kapitola

15. august 2013 at 12:00 | Joss
Som neuveriteľná! Prinášam vám pokračovanie k VŽR! Ja viem, že vás to veľa nečíta, ale aj to málo z vás, ktorí to čítate me teší, pretože väčšinou sa vám to páči a núti ma to pokračovať v písaní, dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť a že ste ešte nevyšli z toho moc. Pokračovanie síce veľmi nenaväzuje na predošlú kapitolu, Joss cestuje domov, respektíve na Slovensko za svojou mamou spolu so svojim bratom, no ale tomu predchádzajú rôzne zápletky, tak sa do toho pustite, ak som vás ešte neodradila. :)

VŽR ►6. kapitola

6. june 2013 at 19:44 | Joss

Mike


Ležím na posteli a uvažujem. Snažím sa vybaviť si opäť to všetko. Sekundu po sekunde, minútu po minúte a možno dokonca aj hodinu po hodine. Zomlelo sa to akosi príliš rýchlo na to, aby som si stihol uvedomiť, že sa to všetko skutočne deje. Je to len náhoda, že žena, ku ktorej som sa správal nie veľmi zdvorilo, keď som bol u nej v bare, sa ukazuje ako obeť útoku na Chesterovo auto? A mal to byť skutočne útok na jeho auto? Čím viac nad tým uvažujem, tým viac sa mi zdá, že šlo o útok na mňa, no možno som len príliš paranoidný na to, aby som uvažoval racionálne. Mal by som sa zamyslieť každopádne nad tým, kto by na mňa páchal útok, predsa nikto nemá dôvod na to, aby to robil. Som len obyčaj.... no dobre, neobyčajne obyčajný človek. Som len spevák známej skupiny a nie britská kráľovná. Preto mi je to nepochopiteľné. Určite som len príliš v šoku na to, aby som bol schopný uvažovať reálne. Áno, to už som si uvedomil celkom dávno. Zranenia sa síce zahojili, no moja duša sa cíti akoby sa to všetko stalo len pred pár sekundami. Moja hlava má problém usporiadať si myšlienky. A tak sa opäť ocitám u seba v izbe a uvažujem. Uvažujem o tom všetkom. Už to však nie je len o depresiách, ktoré ma ešte pred nedávnom prenasledovali kvôli rozchodu s Annou. Už sú to aj depresie z toho, že nerozumiem sám sebe. Čo to je? Prečo ma trápi to, ako sa má mne v podstate cudzia žena, o ktorej som donedávna ani nevedel, že existuje? Prečo som sa už snáď po stýkrát pristihol pri tom, ako si plánujem výlet k nej domov. Teraz vie jej adresu snáď každý novinár (a nielen ten) v meste. A prečo to nakoniec nikdy nespravím tak, ako si to plánujem v hlave? Hm, odpoveď môže znieť jednoducho neuveriteľne, hladne, ak by som ju povedal nahlas niekomu druhému. Určite by ma vysmiali, ale ja mám strach z toho, že ona ma proste nechce vidieť. Ona proste má vlastný život a som si takmer istý tým, že preklína mňa spolu s Chesterom za to, že sme sa vôbec narodili a pred pár týždňami jej celkom rýchlo zmenili život a preslávili ju. Pokladám ju za dosť rozumnú na to, aby sa od nás na nejaký čas držala bokom a nepútala na seba príliš veľkú pozornosť. Ale rád by som sa predsa len uistil, že je v poriadku. Ono totiž.. odkedy som jej v nemocnici rozprával, čo sa stalo, nenašiel som odvahu opäť za ňou prísť. Strach.. práve ten strach mi v tom zabránil. Vtedy, keď zaspala som si uvedomil, že by som jej mal dať pokoj, že by som mal odísť.. a to som vtedy aj spravil.

VŽR ► 5. kapitola

31. march 2013 at 16:38 | Joss

Joss


14. november

Domov.. domov je miesto, v ktorom sa aj tá najstiesnenejšia duša na svete dokáže uvoľniť od všetkých svojich pocitov. Domov je miesto, v ktorom sa všetci cítime absolútne bezpečne. Domov je slovo, ktoré mnohých zahreje pri srdci. Domov každý z nás poníma inak, pretože to, čo jeden označí za domov, druhý ako domov brať nemusí. Domovom sa nedá nazvať všetko, kde sa nachádzame, pretože domov je miesto, v ktorom nás, dajme tomu, obklopujú ľudia, ktorých máme radi..nejde len o priateľov, ide hlavne o našu rodinu. Rodina.. to je ďalšia vec, na ktorú by som sa vedela celkom jasne rozpísať. Čo je to vlastne rodina? Je to široký pojem, ktorý zahŕňa ľudí, ktorí sú s nami pokrvne prepojení, viažu nás príbuzenské vzťahy, ktoré mnohokrát nie sú práve najlepšie, ale práve to nás núti... nie, že by to bola povinnosť... ale predsa sa nebudeme zle správať k tým, ktorý dotvárajú domov?

V žiari reflektorov 4 - 2. časť

16. december 2012 at 20:08 | Joss
Mike
Predošlý deň skoro ráno:

Koľko vlastne môže byť hodín? Má vôbec pýtať sa na fakty, na ktoré sa mi nechce hľadať odpoveď, aj keď ju trebárs mám priamo pod nosom? Ja v tom teda veľký zmysel nevidím.

Skrátka viem, že je neskorá nočná hodina a ja už zase nemôžem spať. Je to už asi tretia z nocí, ktoré idú deň po dni za sebou. A práve preto len nečinne ležím na chrbte na posteli a hľadím kamsi rovno pred seba. Je samozrejmé, že nevidím nič, ale tiež nevidím dôvod, prečo by som sa nemal snažiť o to niečo v tej tme zazrieť.

V žiari reflektorov 4 - 1. časť

16. december 2012 at 20:05 | Joss
4. kapitola


Joss

Medzi desiatym a jedenástym dňom medzi mojimi zápiskami uviazol útržok z akéhosi zošitu, ktorého dátum napísania sa nedal určiť s celkovou presnosťou.

Rinčanie skla.. rozbité okno... sklo vo vlasoch, na rukách, v rukách, v kolenách... nekonečná bolesť, pálenie.... krik... zrazu len ohromná tma a ničota...

V žiari reflektorov 3

29. october 2012 at 17:51 | Joss
Dovoľte mi privítať 3. kapitolu mojej LP poviedky! :D V počítači ju mám už dlhšiu dobu, ale popri tom stále na niečom pracujem, takže som sa k zverejneniu dopracovala až teraz. Za zdržanie sa ospravedlňujem. Dúfam, že sa bude páčiť a vaše názory ma potešia v komentároch. Smelo do čítania. :)

V žiari reflektrov 2

23. september 2012 at 14:53 | Joss
A znova je tu víken a znova mi zostal čas na písanie poviedky a chytila ma písacia môza, takže tem pridávam ďalšiu kapitolu Linkin Park poviedky. Je mi jedno, čo si o tom kto pomyslí, ale chcem to sem dať. :D

V žiari reflektorov 1

8. september 2012 at 21:55 | Joss
Ahojte, ja viem, že som blogovaniu v poslednej dobe veľa času nevenovala a celkom dosť ma to, popravde, mrzí, pretože takto som to neplánovala. Ako sa však hovorí, jeden si občas nevyberie. A akurát ja v poslednej dobe veľmi na výber nemám, pretože toho času na blogovanie je (hlavne po začiatku školského) biedne málo. A zoberte si to tak, je to len prvý týždeň a ja mám pocit, že sa z toho zbláznim. Teda nie doslovne, ale som unavená, vyčerpaná, nemohúca, cítim sa chorá.. chorá.. a to nielen obrazne. Viem, že som si napísala činnosť, ktorú vám tento týždeň spravím. A plánujem to aj dodržať. Preto vám prinášam prvú kapitolu LP poviedky. Tentoraz je to bez prológu, pretože prvá kapitola by sa v podstate dala brať ako prológ. Tak dúfam, že sa vám moja prvá kapitola bude páčiť a že si prečítate aj ďalšie kapitoly, ktoré vám v priebehu času ponúknem. :)
 
 

Advertisement