Z môjho pohľadu

Žiju si svůj diskopříběh!

24. june 2013 at 17:03 | Joss

Žiju si svůj diskopříběh!


K 21. storočiu neodmysliteľne patrí okrem rôznych technických vymožeností aj hudba, ktorú dnes počúva snáď každý z nás. Jeden tomu moc nedá, ďalší by bez toho nemohol byť ani jeden deň. Každý z nás môže mať svoj vlastný štýl, veď je predsa z čoho vyberať. Jeden počúva "slaďáky", iný uprednostňuje skôr tvrdšiu hudbu, no a tiež tu máme ešte tých nie celkom vyriešených chlapcov ako sú One Direction alebo Justin Bieber, ktorí majú tiež celkom dosť fanúšikov. V tomto článku postupne rozoberiem všetko, čo k hudbe patrí, teda pokúsim sa o to.

Máme sa radi

16. june 2013 at 7:43 | Joss


Aj otcovia majú právo na to, aby sa im v roku ušiel nejaký pekný sviatok. Je to práve každá tretia nedeľa v mesiaci jún na Slovensku, kedy sa slávi Deň otcov. A nie je to len na Slovensku. Otcov si uctievajú v rôznych krajinách sveta. Napríklad v Anglicku, Amerike a podobných krajiných. Dnes je ten deň, keď by ste svojmu otcovi mali dať jednoznačne najavo, že ho máte radi. Dobrým spôsobom je podarovať mu nejaký darček. Ale čo ak sa mu nebude páčiť? No, pokúsim sa priblížiť to v článku, ktorý som si pripravila.

Načo plakať nad rozliatym mliekom?

25. march 2013 at 16:52 | Joss

Načo plakať nad rozliatym mliekom?



"Je smutné utešovať sa myšlienkou,
že iní sú na tom horšie."
(Oscar Wilde 1854 - 1900, írsky dramatik, básnik)

Evolúcia nás učí byť dospelými a skúsenosti nás učia byť odolným človekom. Je však dobré vedieť priveľa? Nestačí niekedy robiť sa slepým pred niektorými faktami?

Kráľovstvo priateľstva

6. march 2013 at 7:00 | Joss

V núdzi poznáš priateľa

Kráľovstvo priateľstva


Cítili ste sa niekedy sami? Zažili ste niekedy ten pocit, keď si myslíte, že na vás nikomu nezáleží?

Rytmus života

5. march 2013 at 6:00 | Joss

"Ak chceš, aby tvoje deti prežili život v pokoji, nechaj ich trochu hladovať a trochu zažiť zimu."
(Čínske príslovie)

Rytmus života



Jeden sa náhli, druhý nažíva celkom pokojne a o nič sa nestará tak veľmi ako o to, ako sa toľko netrápiť pre niečo, čo mu za to nestojí. Skrátka a dobre, každý z nás má nejaké svoje tempo, ktoré dodržiava a necháva sa ním unášať.

Society of life

19. february 2013 at 17:26 | Joss

Society of life




Skrátka občas príde na psa mráz a ten má pocit, že si ho nikto nevšíma..


Ľudia sa chovajú rôzne, keď si uvedomia, že druhých nezaujímajú alebo sa o nich nikto nezaujíma. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že ľudí treba zaujať, aby sme pre nich niečo znamenali. Je to však pravda?

Láska k vlasti

15. february 2013 at 19:14 | Joss


Láska k vlasti


Odmala som vyrastala na krajine, ktorá nesie názov Slovensko. Spoločenstvo ľudí žijúcich na území nesúcom toto meno, sa nie vždy správa tak, ako sa patrí a nie vždy ideme vzorom všetkým ostatným. Nie sme nejaká rozľahlá krajina, ale aj napriek tomu mám pocit, že táto krajina pre mňa znamená viac, než som občas ochotná pripustiť.

Valentín

14. february 2013 at 19:56 | Joss

Valentín


Valentín je vraj sviatkom zamilovaných a slúži na to, aby sme vyjadrili svoje pocity k tomu druhému... je však skutočne tento deň potrebný pre tých, ktorí sa majú radi a vyjadrujú si lásku denne?

Something about

24. december 2012 at 8:56 | Joss

Tak už je to tu. Nadišiel deň, na ktorý sme sa všetci tak dlho tešili a pripravovali. Určite to viacerým z vás spôsobuje neuveriteľnú radosť, a čo je divné, zaraďujem sa medzi rozradostenú grupu deciek aj ja.

No a Vianoce nie sú len o darčekoch a jedení, sú trochu aj o zvykoch a tých som sa vám rozhodla napísať práve v tomto článku trochu viac. Tak dúfam, že aspoň niektorých svojim písaním zaujmem natoľko, že sa rozhodnú prečítať si tento článok.

Tajomno

2. november 2012 at 20:05 | Joss

"...Tajomstvo je tajomstvom iba vtedy,
keď ho pozná len jedna osoba.
Prestáva ním byť,
keď ho poznajú dvaja ľudia.
A tajomstvo,
ktoré poznajú traja ľudia,
je nič iné,
ako vec vykričaná do sveta..."

Proste... život

1. november 2012 at 13:41 | Joss

Žijem svoj život tak, aby som neskôr nemusela so slzami v očiach uvažovať nad svojimi hlúpymi chybami. Ja viem, že som ako všetci ostatní a robím vo svojom živote mnoho zlých rozhodnutí. No na rozdiel od iných ľudí sa so svojimi rozhodnutiami viem zmieriť napriek tomu, že si uplne uveodmujem zlý smer mojich predošlých rozhodnutí.

Smile vs. Tears

26. october 2012 at 17:06 | Joss


Myslíte si, že sa viete usmievať? Usmievať sa tak, že druhých až zahreje pri srdci alebo tak, že nejde neopätovať vám váš úsmev?

Alebo si myslíte o sebe, že sa vôbec neviete usmievať? Stále ste zamračený a o niečom zaryto premýšľate? Možno je čas, aby ste zvoľnili tempo.

Jeden múdry človek mi raz v škole povedal:
"Nie si oblečená pre dnešok, ak si si nenasadila úsmev."

The Big Seven

12. september 2012 at 18:00 | Joss
Ahoj, ja viem, že téma Harry Potter je pre podaktorých z vás už veľmi stará záležitosť, no ja si akosi nedokážem pomôcť. Ja viem, že viacerí považujete takúto závislosť za nehorázne hlúpu a opakujúcu sa, pretože každý povie, že fičí na tom a tom a potom o tom nepovie ani ň. No ja sa netajím tým, že už od počiatku Harry Potter ságy som na tom závislá a už od ziačiatku príbehu sa mi neuveriteľne páči Ron.
Stretla som sa s viacerými prípadmi, že sa niekomu páčil Ron. Avšak, zakaždým, keď som sa spýtala odkedy ho majú radi, povedali, že od štvrtej knihy si ho obľúbili. Žiaľ, nie som jednou z mnoha, ktorým sa začal tento herec páčiť od štvrtej časti. Obľúbila som si ho už v prvej knihe, kde ma zaujal svojim strachom z pavúkov. Keďže aj ja sama sa bojím týchto nechutných stvorení, považovala som ho za svoju spriaznenú dušu v tomto smere a bola som rada, že na svete (aj keď len imaginárne) existuje niekto, kto sa pavúkov bojí rovnako tak ako aj ja. A čo bolo pre mňa ešte lepšie, pavúkov sa bojí aj Rupert Grint, ktorý stvárňuje Rona vo filmovom prevedení (ako iste mnohí viete). Od prvého momentu mi bol Rupert sympatický už aj na plátne. To bolo ešte predtým, než som zistila, že má skutočne paniku z pavúkov. Častokrát som si hovorila: "Ako dobre to len hrá, že sa tak bojí." A potom som si jedného dňa prečítala jeden rozhovor, v ktorom hovoril, že sa skutočne bojí pavúkov a že si kontroluje vždy starostlivo svoje topánky predtým, než si ich obuje, aby sa uistil, že v nich nemá pavúka alebo nejaké iné životu nebezpečné stvorenie. Po dočítaní toho rozhovoru, ktorý bol zverejnený už ani neviem, v ktom časopise, som sa tak usmievala a smiala na tom. Presne toto robievam aj ja, robievala som, akosi som si už odvykla, ale v tej dobe, keď vychádzali prvé filmy HP som to robievala takmer pravideľne. Rodičom som musela liezť občas poriadne na nervy. No.. ale prežili si ma.

Mojou druhou obľúbenkiňou je Ginny alias Bonnie Wright. Táto herečka ma fascinovala, podobne, ako Ron už od prvého filmového spracovania knihy. Bola tam taká mladá a ja som bola ešte mladšia, keď som film videla, no napriek tomu sa stala akýmsi mojim ideálom, pretože som si uvedomovala, že má celkom talent toto dievča. Neviem v akých filmoch okrem HP hrala ešte, ale ak na nejaký narazím, rozhodne si ho pozriem už len kvôli nej. V Harry Potterovi je však úžasná a obdivujem ju. Svoju rolu zohrala úplne úžasne, ale položme si takúto otázku: Kto z hercov, ktorý boli obsadení v HP zohral svoju rolu zle? ;)

Emma Watson.. herečka, ktorú mám zaradenú v mojich obľúbených herečkách. A je vlastne jediná, ktorá si získala zo ženskej kategórie moje srdce. Začínala strašne mladá a vtedy ešte nebola ani zďaleka taká pekná, aká je dnes. Ale na scéne pôsobila už vtedy strašne prirodzene, akoby jej úloha Hermiony bola súdená.. a ja si aj myslím, že bola. Preslávila ju a jednoznačne je to jej najväčšia rola v živote.

V Harry Potterovi sa stretávame ešte s Danielom Radclifom, ktorý stvárnil samotného Harryho. Tomu však sláva trochu stúpla, podľa mňa do hlavy a preto som si ho nejako neobľúbila. Mal opletačky s drogami a takýchto ľudí ja veľmi nemusím, avšak.. uznávam, rolu Harryho zohral na jednotku a neviem si predstaviť niekoho iného na jeho mieste. Je to pekný herec, uznávam, ale nechcela by som s ním mať nič spoločné. :D

No a potom v našej sedmičke bola ešte Luna a Nevile, ktorí sú mne takí sympatickí. A som rada, že nakoniec skončili títo dvaja spolu, pretože sa k sebe úžasne hodia.

Myslím, že v blízkej budúcnosti si pozriem poslednú časť Harryho Pottera. Nie je vylúčené, že budem strašne plakať, pretože som plakala aj pri knihe sedmičke a to dosť dlho. Po dočítaní som trpela depresiami, no ale ja sa z toho dostanem. ;) Takže dúfam, že som sa príliš nerozpísala zase, pretože. :D Ále som to ja...

Náhoda/Šťastie?

26. august 2012 at 17:40 | Joss
Drahí moji čitatelia!
Dnes ma začala trápiť trocha otázka náhody a šťastia. A práve to ma prinútilo zamyslieť sa nad týmito vecami trocha detailnejšie. A preto som sa rozhodla napísať takú svoju niekoľko stranovú úvahu na túto tému. Prišlo to tak z ničoho nič, že som sa ani nestihla zamyslieť nad záporami tejto témy. Až potom som si uvedomila, že to bude trocha ťažšie, než som predpokladala, ale myslím, že moja úvaha obsahuje všetko, čo by obsahovať mala. Každopádne mi šlo len o to zamyslieť sa nad touto témou a vyliať sa do toho článku troška. :D A ešte malé venovanie. Túto svoju úvahu by som chcela venovať Terezke, pretože je strašne veľká náhoda, že som vtedy narazila akurát na ňu a som rada za to, že som mala možnosť spoznať takého príjemného človiečika, ako je práve ona. Práve myšlienka na tie naše začiatky ma priviedla k uvažovaniu nad náhodou a šťastím. Neviem, či sú moje úvahy úplne presné, ale sú len moje úvahy. Nie som predsa nejaký filozof alebo niečo podobné, takže si od toho nič veľké, prosím nesľubujte. Kto stojí ešte aj nepriek mojim neskutočne dlhým rečičkám o čítanie môjho článku, prosím kliknite na "Whole article" a čítajte, nemôžem vám brániť v tomto smere. :D
 
 

Advertisement